Vážení rodičia, milí učitelia, kolegovia, kolegyne, milí žiaci,
Na úvod sa hneď ospravedlním, že nemám taký silný letný príbeh, ako tomu bolo minulý rok v lete, kedy nás ako rodinu vodič diaľkového autobusu, ktorým sme cestovali z Anglicka domov na Slovensko zabudol a nechal na nemeckej benzínke.
Nebyť milého, ale neznámeho pána, ktorý nás odviezol na najbližšiu zastávku nášho autobusu, boli by sme na tej benzínke asi trčali ešte dnes. Dnes je to už len úsmevný príbeh, ale vtedy nám nebolo všetko jedno. Ten pán nás doslova zachránil. A urobil to z dobrej vôle, napriek tomu, že nemal cestu tým smerom, urobil viac ako by musel, hoci to narušilo jeho plány. Urobil o krok viac. Pripomenul mi biblický príbeh o milosrdnom Samaritánovi, ktorý sa postaral o zraneného pocestného, napriek tomu, že nebol príslušníkom jeho národa. Urobil to len preto, že to bol človek v núdzi a potreboval pomoc. Dokonca ešte zaplatil za jeho opateru.
Keby sme mali napísať titulok do novín k tomuto príbeh, napísali by sme: Cudzí muž prekvapil všetkých, urobil viac, ako sa od neho očakávalo.
Milujem biblické príbehy, lebo hoci sú to staré príbehy, hovoria v mnohých smeroch o našej podstate, alebo nás môžu inšpirovať v našom živote. Dovoľte mi v krátkosti podeliť sa s tromi z nich.
Prvý príbeh je Ježišove podobenstvo o talentoch. Asi ho poznáte. Pán odišiel na cesty a každému sluhovi dal obrovské množstvo peňazí – talenty: jednému 2 a druhému 5 a poslednému 1. Keď sa pán vrátil, prvý dvaja znásobili tie talenty, dostali pochvalu, tretí, lebo mal strach, jeden talent zakopal a bol pánom vyhodený. On premárnil šancu, ktorú dostal. Dvaja sluhovia podnikali, riskovali, zodpovedne sa postavili k talentom, ktoré dostali a výsledkom bolo, že dostali veľkú odmenu.
Titulok v novinách k takémuto príbehu by mohol byť: Nevyhovárali sa, pracovali s tým, čo majú, zariskovali a dnes sa radujú
Druhý príbeh je o Abrahámovi, ktorý je Bibliou nazvaný ako otec viery. Prečo je takto nazvaný? Abrahám počuje Boží hlas, uverí mu a s dôverou sa vydá na cestu preč od svojej rodiny. Boh mu zasľubuje, že z neho vznikne veľký národ, no on žije s manželkou, ktorá nemôže mať deti. Ide do zasľúbenej krajiny, no ktorá krajina to je, sa dozvedá až cestou. Zároveň opúšťa bezpečné zázemie svojej rodiny a ide medzi národy, ktoré nie sú veľmi priateľské. S dôverou v Boha vstupuje na cestu, ktorá je plná neistoty. Nič nemá pod kontrolou. Má iba vieru.
Titulok v novinách by mohol byť: Muž bez šance prežiť sa vybral za Božím hlasom a dostal viac, ako si vedel predstaviť.
Tretí príbeh je o Noachovi. V očiach iných ľudí napoly blázon, ktorý len na Boží pokyn stavia na suchu loď, ktorá má splniť záchrannú misiu: keď príde veľká potopa, aby sa v nej zachránil Noach so svojou rodinou a zopár zvierat. Pre lepšie priblíženie: predstavte si situáciu, že by ste boli postavení pred problém zachrániť ľudstvo tým, že vymyslíte vesmírnu loď, možno raketu alebo vesmirny stroj, v ktorom by ste zachránili ľudí a zvieratá, lebo tu na Zemi by sa už nedalo dýchať, hýbať a ani žiť.
Titulok v novinách by mohol byť: Hrdina, ktorý múdro predvídal, zachránil svet.
Prečo práve hovorím o týchto príbehoch? Minulý rok sme mali príležitosť rozmýšľať o tom, akú víziu by sme chceli mať pre našu školu. Kde sa ako škola vidíme o 5 rokov. Práve tieto 3, vlastne 4 príbehy sa veľmi úzko spájajú práve s našou novorformulovanou víziou. Chceme byť školou, kde každý z nás, malý aj veľký, urobí o jeden krok viac. Práve toto spája tie príbehy.
Víziu sme si naformulovali nasledovne: Chceme byť školou, v ktorej inšpirovaní Kristom, ideme o krok ďalej:
- vo viere, ktorá prináša ovocie:
podobne ako Abrahám, ktorý uveril Božiemu hlasu, Božiemu zasľúbeniu a vydal sa na cestu, jeho malý krok viery, viedol k ďalšiemu kroku a výsledkom bol nielen len izraelský národ, ale aj dnešná cirkev. - chceme ísť o krok ďalej v rozvíjaní kultúry myslenia:
podobne ako pri Noachovi, ktorý išiel o krok ďalej ako všetci okolo neho, musel použiť svoj um, aby postavil dielo, inšpirované Bohom, ktoré zachránilo svet. Alebo by sme mohli spomenúť Šalamúna, o ktorom je napísané, že „Boh obdaril Šalamúna múdrosťou, veľkou rozvahou a takým množstvom nápadov, ako je piesku na morskom pobreží.” (1Kr 5,9) - chceme ísť o krok ďalej v podpore rastu každého z nás:
podobne ako v prípade podobenstva o talentoch, aby sme dary, nadanie, talenty, ktoré sme dostali, nezakopali, aby sme sa nebáli pracovať na sebe, boli podnikaví, pracovali na sebarozvoji, nebáli sa vystúpiť z komfortnej zóny a urobili o krok viac ako je to od nás očakávané. - v neposlednom rade, chceme ísť o krok ďalej v láskavom a zodpovednom vytváraní spoločenstva:
podobne, ako to to urobil milosrdný Samaritán, keď pomohol zranenému cudziemu človeku, alebo ako to urobil ten pán, ktorý nás ako rodinu odviezol z benzínky na najbližšiu zastávku autobusu, aby obaja ukázali, čo znamená byť človekom.
Skúsme sa na chvíľu zasnívať, zastavme sa na chvíľu, zamyslime sa a skúsme sa na chvíľu vžiť do situácie, že sa to už deje – že vízia sa naplnila. Že sme už spoločne prešli kus cesty, v spoločnej snahe o vytvorenie láskavého spoločenstva, v ktorom je priestor pre osobný rast, kde myslenie je oceňované ako súčasť každodennej skúsenosti a kde autentická dôvera v Boha je prežívaná a zviditeľňovaná cez skutky:
- Ako sa tam cítime?
- Čo tam vidíme?
- Aký pocit z toho máme?
- Čo to znamená pre mňa ako učiteľa, ako žiaka, ako rodiča?
Záver:
Tento rok chceme ísť o krok ďalej. Aký malý krok chceš urobiť ty? Aký krok viery, krok k múdrosti, láskavosti a sebarozvoju?
Prajem všetkým nám, aby keď sa na konci školského roka obzrieme za týmto rokom, aby sme s radosťou mohli povedať: som o trochu viac dôverujúci Bohu, múdrejší či láskavejší k iným.
Jozef Sopoliga, riaditeľ