Dieťa ešte nemá mentálnu kapacitu na to, aby posúdilo, čo je správne a čo nie. Správa sa prirodzene sebecky. Je našou úlohou ho naučiť, že lúsknutím prsta sa nestane to, čo si želá – že sú isté pravidlá a hranice, že žije v spoločnosti ľudí, ktorí majú tiež svoje potreby a názory. Namiesto toho, aby sme im splnili každé želanie, dovoľme deťom prejsť aj náročnými situáciami, z ktorých sa môžu niečo naučiť.
Ako rodičia sa často ocitáme v situáciách, keď máme pokušenie ustúpiť deťom, len aby sme sa vyhli ich hnevu či nesúhlasu. Premýšľame, či je lepšie im povedať „nie“ a riskovať ich sklamanie, alebo im dať, čo chcú, aby boli spokojné. Tento vnútorný boj je vyčerpávajúci a môže nás viesť k mylnému presvedčeniu, že stanovením hraníc deti oberáme o šťastné detstvo.
Často si myslíme, že ak deťom doprajeme všetko, čo si zažiadajú, budú šťastnejšie.
Keď nastavujeme hranice, nielenže usmerňujeme správanie detí, ale tiež ich učíme ohľaduplnosti voči druhým. Predstavte si, že zakaždým, keď vaše dieťa niečo chce, mu to jednoducho dáte. Aký vzťah si potom vybuduje k samotným veciam a aj potrebám iným ľuďom? Či už ide o ich čas, peniaze alebo niečo, čo vlastnia? Keď mu občas poviete „nie“ a vysvetlíte prečo, začne si uvedomovať, že svet sa netočí len okolo neho. Takto ho učíte empatii a tomu, ako brať ohľad na druhých.
Deti, ktoré sú neustále zasypávané hračkami a darčekmi, si ich časom prestanú vážiť a budú chcieť stále viac. Skúste to inak, nasmerujte ich k vďačnosti za to, čo už majú, čo funguje a stále robí radosť. V nových veciach nespočíva aj pocit šťastia a čím skôr sa to dieťa naučí, tým ľahšie to budete mať neskôr v čase puberty a dospievania.
Schopnosť čakať a vydržať je jednou z najdôležitejších zručností, ktorým sa deti potrebujú priučiť. Predstavte si dieťa, ktoré sa naučí, že všetko dostane hneď, ako to chce. Aký dospelý človek z neho vyrastie? V reálnom živote sa veci často nedostavia okamžite. Treba si na ne počkať, sú dôsledkom nášho konania a rozhodnutí, jednoducho, chce to trochu práce, kým sa stanú.
Možno sa obávame, že ak dieťaťu niečo zakážeme, pokazíme mu detstvo. Pravdou však je, že ak im nikdy neukážeme, že svet má svoje obmedzenia, nepripravíme ich na reálny život. V dospelosti sa budú stretávať s hranicami na každom kroku – v práci, vzťahoch, všade. Ak sa už teraz naučia, že niektoré veci jednoducho nejdú alebo že je potrebné počkať, budú lepšie pripravené zvládať životné situácie.
Zdroj: Hranice a deti, Porta Libri, 2016
https://www.martinus.sk/793443-hranice-a-deti/228265