V októbri som mal možnosť navštíviť partnerský cirkevný zbor a partnerskú školu v Hales Corners, WI v USA, s ktorou spolupracujeme už 15 rokov. Pravidelne, na konci júna, prichádzajú k nám, aby pripravili program pre našich žiakov navštevujúcich 7. – 9. ročník. Spolu s manželkou a najmladšou dcérou sme boli pozvaní k nim, aby sme mohli vidieť a zažiť ako fungujú oni v ich cirkevnom zbore a v škole.
Chcem sa podeliť s podnetmi, ktoré som si mal možnosť uvedomiť ako cudzinec:
Tu je zopár postrehov:
- Cirkevný zbor a škola veľmi úzko spolupracujú. Chad, riaditeľ školy s viac ako 600 žiakmi základnej a materskej školy, je zároveň aj farárom v cirkevnom zbore. Okrem neho v cirkevnom zbore majú ďalších štyroch farárov. Ich spoločná spolupráca je viditeľná v tom, ako majú rozdelené úlohy nielen počas bohoslužieb v nedeľu, ale aj ako participujú na spoločných témach, nad ktorými uvažujú. Spoluprácu bolo vidno aj v sobotu, počas našej návštevy, kedy mali jedno veľké celodenné zhromaždenie, kde nielen farári a zamestnanci zboru, ale aj cca 120 ďalších ľudí spolu rozmýšľali nad tým, aký cirkevný zbor chcú mať o 5 rokov. Keďže sme si podobným procesom prešli minulý rok v našej škole, zaujali ma otázky, ktoré si kládli: 1. Čo ťa priviedlo do tohto cirkevného zboru? 2. Čo máš rád na tomto cirkevnom zbore? 3. Čo ti tu chýba? 4. Ako by mal vyzerať cirkevný zbor o 5 rokov?
Výrazom úzkeho prepojenia cirkevného zboru a školy je aj to, že škola a kostol sú vlastne v jednej budove. - Podpora misie a štedrosť. Keďže si dobre pamätám, ako náročné bolo začínať školu a ako náročné bolo presvedčiť ľudí, že takýto projekt má zmysel a že je dobré ho aj finančne podporiť, o to viac si viem oceniť štedrosť tohto cirkevného zboru. V tomto zbore nemali problém podporovať okrem nás a našej školy, aj ďalších 11 organizácií, ktoré fungovali tak v USA, ako aj v zahraničí. Všetkých 12 organizácii sa počas víkendu prezentovalo počas ich zborového misijného festivalu. Z môjho pohľadu to svedčí o veľkom sebavedomí a odvahe tohto zboru. Myslím si, že je za tým presvedčenie, že v ich cirkevnom zbore je miesto pre viacero misií a že to zvládnu. No najmä to svedčí o ich veľkej viere, láske, odhodlaní a službe. Cez praktickú službu a misiu napĺňajú ich motto “loved and sent” (milovaný a poslaný).
- Pohostinnosť a otvorenosť. Všade sme sa stretli s obrovským a nefalšovaným záujmom, ľudskosťou, pohostinnosťou a veľkou otvorenosťou. Naozaj sme sa tam cítili ako doma. Súčasťou toho boli aj otvorené hodiny učiteľov, ktorí nás pozvali do tried, aby sme sa mohli pozrieť ako a čo učia. Mohli sme sa zúčastniť aj ročníkového plánovania, kde sa učitelia z 2. ročníka stretli, aby zosúladili, čo idú učiť v nasledujúcom týždni. Dokonca sme boli pozvaní aj na pedagogickú radu, kde sa preberali výchovné problémy žiakov, čo je veľmi citlivá vec.
Je pre mňa a pre našu školu veľké privilégium, že môžem mať takých partnerov, ktorí nám môžu byť vzorom v spolupráci, štedrosti a pohostinnosti.
Jozef Sopoliga
