Naša cesta na celoslovenskú filozofickú olympiádu v Ružomberku, začala už v škole na školskom kole. Veľa z nás to bralo len ako novú skúsenosť a nečakali, že postúpia. Z približne 20 ľudí na školskom kole sa dva týždne na to šiesti najlepší vybrali na celoslovenské kolo. Z Vrútok sme cestovali vlakom do Ružomberka, kde sme mali o 11:00 písať esej. Keďže sa nám ušlo dosť času, zašli sme do miestneho bufetu a doplnili energiu zákuskom či rannou kávou. No hodina prešla ako nič a my sme sa vybrali do vysokoškolskej auly písať esej. Témy boli tri a síce neboli ľahké, každý sme si vedeli vybrať tú, ktorá nám najviac sedela. Esej sme písali hodinu a pol, počas písania sme počuli len klikanie pier a otáčanie strán čo nepridalo veľkú hodnotu k už prebiehajúcemu stresu. Po dopísaní sme si všetci vymenili naše pocity a myšlienky, ktoré boli pozitívne. No však veľa času sme nemali a preto sme sa rýchlym krokom vybrali na vlakovú stanicu, kde sme sa aj odfotili. Cesta naspäť prešla rýchlo, keďže sme si stále vymieňali naše pocity a úvahy. Pre všetkých nás to bola už nová alebo stará skúsenosť ale za to nezabudnuteľná.
Peter Mitruška