Príhovor vznikol pri príležitosti stužkovej.
Vážené dámy a páni, milí rodičia, maturanti, drahí kolegovia, kolegyne,
Dnes sme sa tu stretli, aby sme odovzdali zelené stužky naším nádejným maturantom. Hoci má táto tradícia dlhé korene, siahajúce až do čias gymnázií pred vznikom Československa, jej podstata má pre mňa paradoxnú formu.
Keď niekto úspešne ukončí štúdium, dáme mu vysvedčenie či diplom. Keď niekto dobehne do cieľa dostane medailu alebo nejaké ocenenie pripomínajúce to, že človek niečo dokázal a my ostatní sme si to všimli a chceme to vyzdvihnúť.
No pri stužkovaní odovzdávame študentom zelenú stužku ešte pred tým, než pomyselne dobehnú do cieľa. Vyjadrujeme tým nádej, že budú dobre pripravení na maturitu a že ju úspešne zvládnu. Je to pekná slávnosť, lebo je o nádeji.
Milí študenti, dívame sa na vás a hovoríme si. Pozrite: akí sú už dospelí. Akí sú krásni a elegantní. Ako sa od prvého ročníka zmenili, ako dozreli. Sme na vás hrdí za to, ako ste na sebe pracovali.
Verím, že táto hrdosť je dnes najsilnejšia v srdciach vašich rodičov, ktorí sú tu s nami. Oni boli vašou oporou od prvého kroku. Verte, že máte všetku našu podporu a my máme nádej, že všetko, čo je pred vami zvládnete.
Veríme, že životné sny, ktoré máte sa vám naplnia.
My učitelia, okrem nádeje, že sa dobre pripravíte na maturitu a že ju zvládnete, máme tiež nádej, že ste trochu presiakli kultúrou našej školy, ktorá hovorí, že vzdelanie je dôležité, že je dobré poctivo pracovať a študovať, že je dôležité zápasiť za spravodlivosť, slobodu a demokraciu. Tiež, že je dobré mať úctu a rešpekt, starať sa o slabších, mať dobré vzťahy a že to najdôležitejšie v živote je charakter a láska.
Dúfame, že touto kultúrou “nakazíte” tie prostredia, v ktorých budete po maturite fungovať, či už na vysokej škole alebo v zamestnaní. Máme tiež nádej, že budete soľou, že budete pre iných svetlom, že budete dobrým kvasom, ktorý nakazí celé cesto. Veríme, že v živote budete šťastní a zároveň budete robiť šťastnými aj ľudí okolo seba. S touto nádejou vám dnes budeme pripínať zelené stužky.
Mám ešte jednu túžbu a nádej, ktorá je dobre vyjadrená v krátkom príbehu Saint-Exupéryho Malého princa, kedy sa Malý princ stretol s obchodníkom s pilulkami.
- Dobrý deň, – povedal Malý princ.
- Dobrý deň, – povedal obchodník.
- Bol to obchodník, čo predával vylepšené pilulky proti smädu. Stačilo raz za týždeň jednu zhltnúť, a človek nepociťoval potrebu napiť sa.
- Prečo to predávaš? – spýtal sa Malý princ.
- Je to veľká úspora času, – odpovedal obchodník. – Vypočítali to odborníci. Ušetrí sa 53 minút za týždeň.
- A čo sa urobí s tými 53 minútami?
- Každý si s nimi urobí, čo chce…
- Keby som ja mal premárniť 53 minút, šiel by som celkom pomaličky k studničke…
53 minút.
Moja nádej spočíva v tom, že keď vyskúšate všetky pilulky proti smädu a keď po všetkých vychytávkach modernej doby ako je: instantné pripojenie na internet, instantné správy, instant messaging, instantné kávy alebo čaje, jednoduché heslá, skratky, reelska, či mocná sila umelej inteligencie a ušetríte svojich 53 minút týždenne, že sa celkom pomaličky vydáte na cestu k studničke, aby ste sa napili skutočnej vody, aby ste spomalili, aby ste premýšľali, aby ste sa sústredili, stíšili a modlili sa.
53 minút.
Približne toľko času týždenne sme venovali v našej školy ranným zamysleniam, aby sme poukázali na živú vodu, aby sme poukázali na Boha, ktorý nás presahuje a ktorý je pre nás nie neosobnou silou, alebo energiou, ale štedrým a dobrým Otcom.
53 minút…, aby sme poukázali na dôležitosť spoločenstva a dobrých vzťahov v ňom. Aby sme poukázali na to, že život má hlbší význam a cesta k studni má svoj zmysel.
53 minút týždenne na cestu k studni, aby sme sa napili a občerstvili.
Biblicky povedané, aby sme boli (Ž 1,3) ako strom zasadený pri vodných tokoch, čo úrodu dáva vo svojom čase, jeho lístie nevädne a všetko, čo robí, sa mu darí.
Nech zelená stužka ostane zelenou, podobne ako lístie stromu zasadeného pri vodných tokoch, ktoré nevädne. Nech vám stužka pripomína, že existuje studňa a voda v nej, ku ktorej sa oplatí ísť.
To je moja túžba a nádej.
Jozef Sopoliga, riaditeľ
November 2025