Príhovor Tomáša Gulána počas spomienky na 17. november 1989 (17.11.2025, Martin)
Celý život robím učiteľa a venujem sa mladým ľuďom.
To najhoršie, čo môžeme mladým povedať je, že oni sú našou budúcnosťou. Lebo to posunutie do akejsi efemérnej budúcnosti je extrémne málo, a mladých ľudí tým odsúvame kamsi na druhú koľaj, a nerátame s nimi ako s aktívnymi tvorcami našej spoločnej prítomnosti.
Áno, často nemajú dostatočné a už vôbec nie priame vedomosti a skúsenosť s našou minulosťou; a aj v prítomnosti je ich gen-z/alfa akoby z iného sveta ako svet nás, ktorí sme sa narodili a dospievali v minulom tisícročí.
To ale neznamená, že toto je iba náš svet – nás po Kristových rokoch; ani toto nie je svet iba pre mladších, bielych, bohatých, hetero, pravičiarov, ľavičiarov, prostredníkov, konzervy či slniečkárov. Je to náš spoločný svet, naša spoločná krajina. Naša spoločná prítomnosť, keď dnes spolu tvoríme našu spoločnú budúcnosť.
To druhé najhoršie, čo môžeme voči mladým ľuďom ako generácia ich rodičov spraviť, a my učitelia máme v tom extra veľkú zodpovednosť je, že z nich budeme chcieť spraviť copy-paste repliku nás samých. Nášho životného štýlu, našich morálnych ideálov, našich ideových hodnôt.
Práve preto som vždy, keď sa ma moji študenti a žiaci v rámci diskusií na etické či ideologické témy pýtali: „Pán učiteľ, a vy si čo o tom myslíte?“ odmietol priamo vyjadriť svoj názor. Uvedomujem si totiž, že za touto otázkou je často ich „tápanie“ v danej komplikovanej téme. A ja nesmiem podľahnúť pokušeniu manipulovať ich podľa svojho svetonázoru.
Mojou najdôležitejšou pedagogickou úlohou je iba rozširovať ich vedomosti, rozhľad, a čo najobjektívnejšie podávať a interpretovať historické či sociologické reálie. Naučiť ich – vás, naše deti, kriticky myslieť, používať sedliacky rozum, získané informácie a rozvíjať svoj vlastný akademický intelekt, a následne konštruktívne zvažovať dôvody a dôsledky vašich vlastných presvedčení, viery, rozhodnutí a konania.
Vždy vás chcem – a verím, že hovorím za množstvo učiteľov, ktorí sú tu dnes s nami – povzbudiť k akademickej čestnosti a kritickému mysleniu. A ak máte po nás učiteľoch niečo „papagájovať“, tak vám prajem, nech máte čo najviac príležitostí opakovať príklad nášho konania a učiteľského zápalu pre zdravý rast a príležitosti pre všetkých čo navštevujú naše školy.
Na záver, milí kolegovia učitelia, žiaci a študenti, chcem vás poprosiť, aby ste „zrušený“ 17. november nevnímali ako zmarenú príležitosť mať extra deň bez školského vyučovania. Práve naopak, poďme spolu zápasiť za to to, aby sme mali čo najviac príležitostí na svoju prácu, čo najkvalitnejšie možnosti pre svoje vzdelávanie, a aby toto naše vzdelávanie viedlo k rozvoju našej prítomnej a budúcej slobody, kritického myslenia, aby sme sa spolu učili vytvárať našu spoločnú demokratickú spoločnosť.
Dnes oslavujeme spolu. Našej spoločnej 36-ročnej slobode – rodičov, detí, dôchodcov, študentov aj malých detí – prajem život len v slobode a demokracii!
Tomáš Gulán