Ruku na srdce, toto určite poznáte: „Hneď idem, len toto dopozerám.“ A z „hneď“ sú dlhé minúty. Dieťa čaká, kým vy ešte raz prejdete palcom po obrazovke. A potom znovu.
Nielen deti majú problém s mobilom a pozornosťou. Sme to aj my, dospelí. Koľkokrát sme vedľa dieťaťa fyzicky, ale hlavou sme inde? Ruka na mobile pri stole, pri stavaní kociek, pri pozeraní filmu, na ihrisku, prechádzke…
Výskumy z posledných rokov priniesli zaujímavé zistenia. Čím častejšie a dlhšie sme pri deťoch s mobilom v ruke, tým viac sa u nich prejavuje hnev, smútok, dokonca aj problémové správanie. Dožadujú sa pozornosti, po ktorej túžia, lebo deti chcú byť s nami.
Cítia, že v danej chvíli máte niečo dôležitejšie, ako ich slniečko nakreslené na obrázku, ako vežu postavenú z krabíc či jednoduchú otázku.
Keď k vám dieťa príde a osloví vás, požiada o pomoc alebo sa na niečo opýta, a vy len medzi rečou a bez očného kontaktu niečo zamrmlete… nie je mu to jedno.
Malé dieťa potrebuje kontakt s rodičmi, plnú pozornosť. Keď sa na seba pozeráte, komunikujete spolu, smejete sa, vymieňate si dotyky, práve v týchto interakciách sa formuje reč, pocit bezpečia aj sociálne zručnosti dieťaťa.
Prečo deti reagujú na náš mobil hnevom, smútkom alebo tichom?
Už zhruba hodina a pol pasívneho scrollovania denne, môže mať následky (ext. zdroj výskum). V prvých rokoch dieťa potrebuje vedieť, že ste tam, že vám na ňom záleží a môže sa na vás spoľahnúť. Ak to tak nie je, môže sa narušiť vzájomná väzba. Keď rodič často doslova zmizne do mobilu, dieťa môže reagovať rôzne. Začne robiť cirkus, aby rodiča pritiahlo naspäť.
Iné dieťa to vzdá, stiahne sa a hrá sa radšej samo, prestane žiadať dospelého o pomoc. Na pohľad je to pokojnejšie dieťa, no ono je skôr rezignované. Má pocit, že rodiča otravuje. Nie je dosť dobré na to, aby mu venoval svoju pozornosť.
Zaujímavú súvislosť odhalili výskumníci v kontexte so stolovaním. Tam, kde je mobilný telefón súčasťou jedenia a sedenia za stolom, tam je aj viac detských záchvatov hnevu, odmietania stravy, rozhadzovania jedla a podobne. Prečo? Lebo je to váš spoločný čas a dieťa sa teší, že môže byť s vami. Keď si ho nevšímate, lebo sa pozeráte do mobilu alebo na televíziu, chce na seba upútať pozornosť takýmto spôsobom.
Koľko času trávite na mobile vy? Asi viac ako vaše dieťa, však?
Už pár rokov psychológovia upozorňujú na nutnosť regulácie času, ktorý trávia deti pred obrazovkou, no čoraz viac sa do tohto balíčka odporúčaní dostávajú samotní aj rodičia. Teraz trochu sebareflexie: Pozrite sa nielen na to, koľko času má pri obrazovke vaše dieťa, ale aj na to, koľko času pri nej máte vy, a navyše v jeho prítomnosti. Zlé pocity? Tak niečo zmeňte.
Pri jedle nevytiahnete nikto mobil ani náhodou a to isté platí aj o televízii. Pri jedle sa a rozpráva. Ste spolu možno len túto časť dňa všetci za jedným stolom, tak prečo tých pár minút nevenujete len sebe?
Telefón pri hre s dieťaťom ostane v inej miestnosti a ak príde dôležitý hovor, vybavíte ho, potom sa vrátite k dieťaťu.
Isteže, buďme realisti. Sú dni, keď musíte odpovedať na pracovné veci pri škôlkarskej skrinke.
Sú večery, keď vám jednoducho dôjde para a sociálna sieť bude lákavejšia než stavebnica. Je to normálne. Zmyslom nie je dosiahnuť absenciu od mobilu a dokonalosť v rodičovstve, ale znížiť tie pasívne minúty, ktoré nám utekajú zbytočne a len zo zvyku.
Možno zajtra pri raňajkách zistíte, čo sa vám vaše dieťa už dlho poskúša povedať. Keď položíte mobil ďaleko od stola a budete sa mu pozerať do očí.
Nie je to boj proti technológiám. Je to snaha vytiahnuť vlastné deti z tieňa nášho displeja späť do svetla našej pozornosti.