Predstavujeme Miriam Ivankovú

Čo ťa priviedlo k jazykom? Čím si ťa získali
Cudzie jazyky si ma získali prostredníctvom kníh. Mojím najobľúbenejším predmetom bol vždy slovenský jazyk a počas štúdia na strednej škole som bola typický „bookworm“. Rada som čítala aj povinnú literatúru, pretože vďaka nej som mohla cestovať bez toho, aby som opustila svoju izbu.

Prostredníctvom nádherných opisov mi spisovatelia umožnili preniknúť do rôznych kútov sveta. Victor Hugo v románe Chrám Matky Božej neuveriteľne plasticky vykresľuje Paríž – jeho ulice, architektúru aj atmosféru. Jane Austen ma preniesla na anglický vidiek, do spoločnosti, kde s citom opisuje každodenný život, vzťahy a tradície. Práve tieto literárne obrazy vo mne prebudili túžbu rozumieť jazykom, v ktorých boli napísané.

Jazyky vnímam ako nástroj komunikácie, ktorý búra bariéry, spája ľudí a otvára nové možnosti – nielen v osobnom, ale aj v profesijnom živote.

Prečo práve kombinácia angličtina a francúzština?
Pred nástupom na VŠ som žila dlhší čas vo Francúzsku a vo Walese. Tieto skúsenosti mi umožnili nielen lepšie pochopiť jazyky, ktoré učím, ale aj spoznať život a kultúru krajín, o ktorých som čítala.

Aká bola tvoja cesta k učiteľskému povolaniu?
Moja profesijná cesta bola veľmi rôznorodá a k učiteľskému povolaniu som sa dostala cez množstvo skúseností. Po skončení vysokej školy som pracovala ako prekladateľka a tlmočníčka pre Peugeot Citroën. Počas môjho pôsobenia v Cardiffe som tlmočila pre rómsku komunitu v školách, nemocniciach a na úradoch, čo pre mňa predstavovalo cennú životnú aj odbornú skúsenosť. Popritom som sa venovala dobrovoľníckej práci s africkou a českou rómskou komunitou.

Po návrate na Slovensko som učila na Gymnáziu J. Lettricha a na Bilingválnom gymnáziu v Sučanoch, kde som získala prvé priame skúsenosti s výučbou. Neskôr som pracovala v jednej z najväčších tlačiarní na Slovensku, na zahraničnom obchodnom oddelení, čo si vyžadovalo časté cestovanie do Francúzska. Táto práca mi priniesla množstvo cenných skúseností, ale túžba a okolnosti ma opäť priviedli do školstva, kde som našla svoje miesto a radosť v práci s deťmi.

Prezraď nám niečo o tvojej rodine? Akým slovom by si ju charakterizovala?
Moja rodina je pre mňa najväčšou oporou a stabilným zázemím. Máme dve dcéry – mladšia chodí na jazykovú základnú školu v Martine a staršia je maturantka na bilingválnom španielsko-francúzskom gymnáziu v Žiline, na španielskej sekcii. Jedným slovom by som moju rodinu nazvala oporná, pretože je miestom vzájomnej podpory, porozumenia a lásky. Práve v rodine nachádzam pokoj, vzájomnú úctu a istotu, že nech sa deje čokoľvek, máme miesto, kde môžeme byť spolu a kde panuje láska, ktorá nás spája.

Ako tráviš voľný čas? Čo ťa dobíja energiou?
Vo voľnom čase rada čítam knihy, cestujem a trávim čas s rodinou – či už na výletoch v horách, alebo v pohodlí domova. Dobíja ma tiež kultúra, rada navštevujem divadlo, relaxujem pri cvičení jogy, ktoré mi prináša pokoj a rovnováhu.

Máš nejaké heslo, ktorým sa v živote riadiš, zásady alebo princípy, podľa ktorých sa snažíš žiť?
Každý deň sa snažím byť lepším človekom a šíriť okolo seba lásku a porozumenie.

Je niečo, bez čoho si nevieš predstaviť svoj deň?
Bez hudby, bez slnka, bez knihy a samozrejme bez šálky dobrej kávy.

Posledná otázka sa opäť týka školstva. Ako by si namotivovala súčasné deviatačky, aby si dali prihlášku na strednú pedagogickú školu.
Byť učiteľom znamená meniť životy mladých ľudí a pomáhať im rásť. Je to práca, ktorá dáva zmysel a prináša radosť, aj keď nie je vždy ľahká. Každý deň môžete svojou prácou formovať budúcnosť žiakov, stať sa pre nich oporou a viesť žiakov ku kritickému mysleniu. Najväčšou odmenou pre učiteľa je spätná väzba od žiakov a sledovanie ich neustáleho sebarozvoja. Ak túžite po práci, ktorá má skutočný význam a prináša úsmev a vďaku, pedagogická škola je presne tou správnou voľbou pre vás.

Rýchly brainstorming:
Kniha alebo film?
Kniha
Hory alebo more? More aj hory
Futbal alebo hokej? Giro, Tour, Vuelta – cyklistika Stefan Küng
Zima alebo leto? Leto
Čaj alebo káva? Káva

Za rozhovor ďakuje Dušan Haško