Ďakujem – príhovor riaditeľa

Drahí kolegovia, kolegyne, žiaci a rodičia,

po viac ako 22 rokoch odchádzam z pozície riaditeľa. Pred týmito rokmi nebola škola, bola len myšlienka. Trochu drzá, trochu nelogická. Bol rok 2003 a my sme sa v Biblickej škole rozhodli otvoriť novú evanjelickú školu. Mnohí si mysleli, že sme trochu zbláznení, škôl tu bolo dosť. Možno mali pravdu. Ale bolo tu tiež presvedčenie, že vzdelávať deti v kresťanskom duchu je tá najlepšia investícia, akú môžeme urobiť. Začínali sme s dvadsiatimi piatimi deťmi, jednou triedou a školským autobusom, ktorý som šoféroval sám – a keď som zaparkoval, šiel som učiť matematiku.

Dnes stojíme pred školou, ktorá má viac ako 750 žiakov, 36 tried, 118 zamestnancov a za sebou deväť ročníkov absolventov gymnázia a trinásť ročníkov absolventov základnej školy. Jedna celá generácia. Toto nie je môj úspech. Toto je naše spoločné dielo. Toto je Božie dielo a vedenie.

O čo mi šlo?

1. Chcel som, aby sme sa všetci učili múdrosti – nie len vedomostiam, ale schopnosti vidieť súvislosti, myslieť a predovšetkým klásť otázky.
   Chcel som, aby škola nebola len moja alebo len evanjelická, ale aby bola naša – aby si ju prisvojili učitelia, rodičia, žiaci, celý cirkevný zbor. Aby sa všetci cítili ako spoluvlastníci tohto priestoru a dobrej zdieľanej skúsenosti, aby sme neboli ľahostajní. Chcel som komunitu, ktorá je láskavá, a ktorá presahuje múry školy – kde si ľudia pomáhajú, kde sa myslí na iných, kde Božie kráľovstvo nie je abstrakcia, ale každodenná prax prejavujúca sa vo vzťahoch.
2. A chcel som kultúru, kde si ľudia vážia a rešpektujú jeden druhého, kde je priestor pre rast každého – žiaka, učiteľa, ale aj riaditeľa. Kde vzdelávanie je chápané ako služba, inšpirovaná Kristom a jeho príkladom. Myslím si, že sme sa k tomu priblížili. Nie je to dokonalé ale dostatočne na to, aby som dnes mohol odísť s pokorou a s veľkou vďačnosťou.

Škola vyrástla. Zo startupu s obrovskou energiou, ale aj s turbulenciami a neistotou, sa stala zrelou, vnútorne silnou organizáciou. Sú tu správni ľudia na správnych miestach. Je tu kultúra vzájomnej podpory, dôvery a otvorenosti. Je tu inovatívna skupina, mentorský program, peer ministry, duchovné správkyne, psychologičky, špeciálne pedagogičky a najmä učitelia a vychovávatelia. Keď dnes odchádzam, viem, že škola to v budúcnosti zvládne – nielen preto, že musí, ale preto, že vie, prečo to robí. A to je to najdôležitejšie. Toto dospievanie – od myšlienky k spoločenstvu, od startupu k živej komunite – nie je výsledkom jedného človeka. Je výsledkom každého z vás, je výsledkom Božieho vedenia a požehnania, ktoré sa najviac prejavilo cez ľudí a cez vzťahy.

Preto chcem poďakovať.

Každému učiteľovi a každej pani učiteľke – za každú hodinu, ranné stíšenie, projekt, výlet, za každý rozhovor so žiakom, či už za tie ťažké alebo aj za tie krásne a ľudské.

Všetkým zástupcom a zástupkyniam, lebo oni tvoria jadro tejto školy. Kolegom a kolegyniam z administratívy, školníkom a kolegyniam upratovačkám.

Rodičom – za dôveru, za dobrovoľníctvo, za drobnosti ale aj za veľké veci a za modlitby, o ktorých sme možno ani nevedeli.

Žiakom – za to, že ste sa do školy tešili, aj keď to bolo niekedy ťažké.

Americkým partnerom a priateľom – bez nich by škola nevznikla. Biblickej škole, Nadácii kresťanského vzdelávania, Cirkevnému zboru v Martine za finančnú pomoc.

A hlavne Pánu Bohu – za to, že sa k tomuto dielu priznal. Každé počínanie pod nebom má svoj čas. Pre mňa nastal čas odísť. Pre mňa bolo 22 rokov obrovským privilégiom, že som mohol byť pri tom. Nech škola žije, rastie a prekvitá – a nech ju Pán Boh požehnáva.

Jozef Sopoliga, jún 2026