Poďakovania Jozefovi Sopoligovi počas koncoročných služieb Božích zaznelo 30.6.2026 v martinskom evanjelickom kostole.
Za zamestnancov Biblickej školy v Martine a Nadácie kresťanského vzdelávania
Milý Jozef!
Keď sme s mojou manželkou Natáliou prišli už natrvalo v lete 2001 do Martina, bol si súčasťou Biblickej školy. Spolu s Bohdanom Hroboňom, Petrom Leitmannom, Jankou Minekovou a ďalšími sme od roku 1998 začali oživovať kresťanstvo pomocou biblického vzdelávania, konferencií, letných táborov a iných misijných aktivít. Súčasne sme rekonštruovali cirkevné budovy v Martine, aby to vzdelávanie a misia mali kde prebiehať. Skúšali sme všeličo, aby sme ľudí pritiahli a ukázali im zmysluplnosť kresťanskej viery. Napríklad aj počítačové kurzy, ktoré boli vtedy hitom a Ty si ich úspešne organizoval a lektoroval. Práve v tomto čase začiatkov sa formoval v nás jedinečný duch odvahy pustiť sa neprebádanou cestou bez vonkajších istôt. Súčasne sa formovala aj dôvera v Boha, ktorý dokáže napriek našej porušenosti cez našu nedokonalú službu vykonať veľké veci.
Založenie Evanjelickej školy v Martine je jedinečným príkladom tohto ducha. Vtedy, na začiatku, nás frustrovala slabá efektivita našej zborovej práce s deťmi a mládežou. Štandardný model predávania viery z rodičov na deti vážne narušil komunizmus. Detí a mládeže bolo málo, ako-tak sme ich síce nadchli v lete cez tábory, ale do konca prázdnin to nadšenie pre vieru väčšinou vyprchalo, keďže kresťanstvo a viera sa v rodinách veľmi nenosili. Na konfirmačnom vyučovaní sme mali ročne iba do 12 študentov, väčšinu ktorých tam aj tak dotlačila stará mama. Mladých kresťanských rodín bolo ako šafranu a perspektíva nelichotivá. Kládli sme si otázky: Ako zvrátiť tento stav? Ako nadchnúť pre vieru mladú generáciu tak, aby sa to po jednom kresťanskom tábore nestratilo?
A vtedy nás napadlo založiť evanjelickú školu. Áno, v evanjelickej a hlavne martinskej tradícii nič nové pod slnkom, ale v tom čase pre nás to bol úžasný objav. Konečne model, ktorý nám umožnil ponúknuť s kvalitným vzdelávaním aj duchovný rast a ešte aj na pravidelnej báze. Vlastne to bola Božia odpoveď na naše spoločné modlitby a my sme vedeli, že tým pádom to najdôležitejšie, t.j., Boha samotného, máme na svojej strane. Hlavne preto sme mali odvahu začať budovať tento projekt v dobe, kedy bolo málo žiakov a veľa poloprázdnych škôl. Nemali sme budovu, peniaze či sponzora a vlastne žiadne skúsenosti. Pustili sme sa do toho s vierou a nadšením, ale prvou odmenou nám bolo sklamanie. Zo sto detí, ktoré mali byť prvákmi v r. 2003 a boli pokrstené v našom cirkevnom zbore sa do našej školy prihlásilo iba päť. A to sme všetky rodiny navštívili a osobne im predstavili nový a podľa nás jedinečný projekt evanjelickej školy s americkou učiteľkou, žltým školským autobusom, a inými špecialitami, o ktorých vtedy žiadna iná škola v Martine či okolí ani neslýchala.
Paradoxne, toto prvotné sklamanie nás ešte viac naštartovalo a utvrdilo v presvedčení, že evanjelická škola je nevyhnutná k obrode kresťanstva v Martine. V septembri 2004 sme teda slávnostne v kostole otvorili Evanjelickú školu v Martine s jednou, jedinou triedou prvákov. Bolo ich 20, práve toľko, koľko sme potrebovali, aby sme školu ufinancovali. Takto sme sa hneď na začiatku naučili, že Boh je verný a dá nám vždy to, čo potrebujeme. Nuž a túto pravdu sme prežívali spolu rok čo rok až do dnešného dňa. Nebolo to vôbec jednoduché a prešli sme si spolu všeličím. Avšak teraz sme obaja vďační, že sme súčasťou úspešného a jedinečného projektu. A hlavne Božieho projektu, lebo Boh stál verne pri nás až doposiaľ.
Milý Jozef, ďakujem Ti za Tvoju angažovanosť, nasadenie a energiu, ktorú si vložil do projektu Evanjelickej spojenej školy. Bol si jej nezameniteľnou tvárou, ťahúňom a motorom, ktorému, priznám sa, som nie vždy stíhal. Nie vždy bolo ľahké s Tebou fungovať, ale vždy som si vážil Tvoje zanietenie a Tvoju vernosť našej spoločnej myšlienke. Spolu sme sa naučili odvahe a dôvere v Boha, takže viem, že nová kapitola Tvojho života bude rovnako jedinečná a dobrodružná. Želám Ti Božie požehnanie, veď obaja dobre vieme, že viac nám ľuďom ani netreba. Opatruj sa, pán brat!
Adrian Kacian
a zamestnanci Biblickej školy v Martine
a Nadácie kresťanského vzdelávania.
Za rodičovské združenia ESŠ MT
Vážený pán riaditeľ, vážená pani farárka, vážený pedagogický zbor, milí rodičia, milí žiaci.
Vážený pán riaditeľ,
v živote každého človeka sú chvíle, keď niečo končí a niečo nové začína. Pre Vás dnes končí dvadsaťdva rokov budovania školy, ktorej ste zasvätili svoj život.
Dovoľte mi, aby som sa Vám v mene Rodičovského združenia a všetkých rodičov úprimne poďakovala.
Keď sa dnes obzrieme späť, je až ťažké uveriť, že všetko sa začalo jednou myšlienkou. Aj keď bol pre Vás rok 2003 sklamaním, prišiel rok 2004 a začali sa plniť sny – ako ste ich sám nazvali, farebné sny. Dvadsaťpäť detí v prvom ročníku bolo začiatkom príbehu, ktorý dnes pozná celé mesto.
Vtedy ste neboli iba riaditeľom. Boli ste učiteľom, organizátorom, ale aj šoférom školského autobusu. Robili ste jednoducho všetko, čo bolo treba, aby škola mohla rásť. Dnes je z malej školy miesto, ktorému dôverujú stovky rodín.
Moja dcéra chodí na túto školu od roku 2016. Dnes je druháčka na gymnáziu. Spolu s ňou som touto školou prešla aj ja – najprv ako mama, potom ako triedna dôverníčka a dnes ako podpredsedníčka Rodičovského združenia.
Za tých desať rokov som mala možnosť sledovať, ako škola rastie. Nie iba počtom žiakov alebo novými priestormi, ale najmä tým, akých ľudí vychováva. Myslím si, že práve to je najväčšie dedičstvo, ktoré po sebe zanechávate.
Ako rodičia si vážime, že naše deti vyrastajú v prostredí, kde sa učia nielen vedomostiam, ale aj úcte, zodpovednosti, ochote pomôcť druhým a kresťanským hodnotám. V dnešnom svete to vôbec nie je samozrejmosť.
Pre rodiča je najväčšou odmenou, keď dieťa ráno odchádza do školy s radosťou a popoludní sa z nej vracia spokojné. Aj preto Vám dnes chceme povedať jedno veľké ďakujem.
Ďakujeme za odvahu začať.
Ďakujeme za to, že ste svojej vízii verili aj vtedy, keď to nebolo jednoduché.
Ďakujeme za všetky rozhodnutia, ktoré možno nebolo vždy vidieť, ale vďaka nim je dnes táto škola miestom, kam rodičia s dôverou privádzajú svoje deti.
Vážený pán riaditeľ,
odchádzate zo školy, ktorú ste budovali od jej prvých krokov. Môžete odchádzať s vedomím, že za Vami zostalo dielo, ktoré bude pokračovať aj ďalej. Nie iba budovy či úspechy, ale predovšetkým komunita ľudí, ktorá bude vo Vašom diele pokračovať.
Veríme, že Vaši nasledovníci budú ďalej rozvíjať hodnoty, na ktorých ste túto školu postavili.
Ako som povedala na začiatku, keď sa jedna etapa končí, začína sa nová. V mene všetkých rodičov Vám želáme pevné zdravie, pokoj v srdci, veľa radosti z nových výziev a Božie požehnanie na každom ďalšom kroku.
Pán riaditeľ…
vo svojom príhovore ste napísali, že ste nechceli vybudovať svoju školu, ale školu, ktorá bude patriť všetkým – učiteľom, rodičom aj deťom.
Dnes Vám za všetkých rodičov môžem povedať jediné.
Podarilo sa Vám to.
A za to Vám z celého srdca ďakujeme.
Mgr. Martina Mihaliková Fillová
podpredsedníčka Rodičovského združenia ESŠ MT