Prvý októbrový týždeň nebol pre našich druhákov len bežným zápisom v školskom kalendári. Stal sa dňom, kedy sme vymenili klasické lavice za vlakové kupé a lietadlo, nemecké uličky a predovšetkým za skúsenosť, ktorá nám ukázala, čo v praxi znamená slovo komunita. Naša mobilita v rámci programu Erasmus+ smerovala do durínskeho Eisenachu, kde nás privítala partnerská škola Evangelische Fachschule für Sozialpädagogik.
Cieľ bol jasný: spojiť históriu, ktorá formovala Európu, s témami, ktoré formujú človeka – službou, solidaritou a vzájomnou pomocou.
Z lavíc na Wartburg a do uličiek histórie
Hneď v úvode týždňa sme vystúpili na hrad Wartburg. Stáť v miestnosti, kde Martin Luther prekladal Nový zákon a kde svätá Alžbeta Durínska kedysi prelamovala bariéry svojho postavenia a pomáhala chorým, bol silný moment. Minulosť tu nebola zaprášenou kapitolou z učebnice dejepisu, ale živým dialógom: Čo znamená mať odvahu postaviť sa za správnu vec a nezatvárať oči pred tými, ktorí potrebujú pomoc?
Tieto otázky nás sprevádzali aj na hrade v neďalekom Creuzburgu či v Erfurte, kde sme v tichu Augustiniánskeho kláštora a medzi historickými domami na Krämerbrücke hľadali odpovede v zmiešaných slovensko-nemeckých tímoch.
Diakonia: Keď pomoc prestáva byť len teóriou
Najhlbšiu stopu v nás však zanechali stretnutia v eisenachskej diakonii. Partnerská škola pripravuje budúcich sociálnych a pedagogických pracovníkov, a tak sme mali jedinečnú príležitosť nazrieť do skutočného fungovania komunitných centier a sociálnych zariadení.
Zistili sme, že služba a pomoc nie sú o povýšeneckej ľútosti, ale o partnerskom prístupe a rešpekte k dôstojnosti každého človeka. Či už pri spoločnom tvorení, rozhovoroch alebo bežných činnostiach, jazyková bariéra sa veľmi rýchlo rozplynula. Zistili sme, že úsmev, trpezlivosť a otvorenosť fungujú v každom jazyku.
Čo sme si priniesli domov?
Z Eisenachu sme neodchádzali len s kuframi plnými suvenírov, ale najmä s novým pohľadom na svet okolo nás. Ďakujeme programu Erasmus+, partnerskej škole v Eisenachu a všetkým, ktorí nám umožnili zažiť tento intenzívny týždeň. Bol to čas, ktorý nám ukázal, že aj mladí ľudia môžu meniť svoje okolie k lepšiemu – stačí mať otvorené oči a srdce.
Martina Rišániová Santusová a druháci
Moniku Majdišovú na našej škole doteraz pôsobila ako vychovávateľka v školskom klube detí. Od septembra jej aj sociálna pedagogička.
Od tohto školského roka rozširuje náš podporný tím Mgr. Michaela Buková, ktorá bude na škole pôsobiť ako školská psychologička.
Hudba, vzdelávanie a kultúra ma sprevádzajú počas celého môjho profesijného života. Som učiteľka hudby a klavíra, hudobníčka a sprievodkyňa cestovného ruchu, pričom rada prepájam svoje pedagogické skúsenosti so záujmom o históriu a kultúrne dedičstvo.
Náš učiteľský tím rozšíri Yosef Bayeh Yimer, PhD., ktorý bude na našom gymnáziu učiť chémiu. Yosef pochádza z Etiópie a svoje skúsenosti a odborné znalosti teraz prináša aj do našej školskej komunity.
Na našej škole bude od septembra pôsobiť nová dobrovoľníčka – Alma Schmidt z nemeckého Lipska. Alma sa už dlhšie chce stať učiteľkou, a preto sa rozhodla vyskúšať si prácu v školstve ešte pred nástupom na vysokú školu. Počas jedného školského roka bude u nás pomáhať na hodinách angličtiny a nemčiny a popri tom sa bude učiť aj po slovensky.
Na našu školu sa vracia Mgr. Viera Bargárová, ktorá bude učiť náboženstvo prvákov a druhákov na našom gymnáziu. Pochádza z Tisovca, má 41 rokov a 13 ročnú pedagogickú prax. S manželom Vratkom majú tri deti Timka, Timku a Tamarku. Môžete ju bežne stretnúť v kostole alebo na bicykli s rodinkou na ihriskách. „Teším sa na mojich nových žiakov ako spoločne budeme spoznávať Živého Trojjdediného Boha, Jeho úžasné diela a skutky v životoch ľudí, v prírode, minulosti ale aj v našej prítomnosti!“