Myšlienku MUNu v Martine som mal na mysli už dlhší čas. Naša škola sa pravidelne zúčastňovala a stále zúčastňuje MUNov na Slovensku i v zahraničí, len v Turci nikdy nič také nebolo. Po mojom prvom MUNe v Bratislave som začal zisťovať možnosti, ale tento pokus mi nevyšiel. Impulz prišiel, keď sa Simona Valkovská vrátila zo ZaMUNu s ocenením najlepší delegát. Asi o týždeň som išiel za ňou a moju myšlienku jej povedal. Simona sa nadchla a v zápätí sme už boli na organizáciu dvaja. Pár dní sme len plánovali, čo by ako mohlo byť, koho by sme oslovili a za kým pôjdeme. Naša cesta začala rozhovorom s naším anglickým lektorom Jamesom Baxterom. James nás podporil a poslal za pánom riaditeľom.
Za pánom riaditeľom sme už prišli rovno s návrhom. Náš návrh obsahoval počet komisií, dátum a program. Prístup pána riaditeľa bol nad naše očakávania. Po prijatí návrhu pána riaditeľa nás čakala ešte jedna dôležitá osoba. Otázka, či vtedy ešte MartMUN bude pod záštitou pána primátora, bola zodpovedaná asi do desiatich minút. Pán primátor bol taký nadšený, že nám prisľúbil nielen finančnú či materiálnu pomoc, ale aj pomoc vo forme ľudí, ktorí nám MarMUN pomohli zorganizovať.
Nasledovali mesiace plánovania, vyberania správnych tém a čo bolo v tomto období najdôležitejšie, hľadanie sponzorov. Nebolo to však vždy jednoduché. V septembri po nástupe do školy sme nabrali do tímu ľudí a len teraz začali ozajstné prípravy plné stretnutí a plánovania. V tíme nás vtedy bolo okolo 10-15. Úlohy boli rôzne, od grafických dizajnov cez catering, až po marketing či médiá.
Neskôr v septembri sme začali oslovovať školy a hľadať delegátov. Pôvodný plán MarMUNu boli 4 komisie a 75 delegátov, pre veľký záujem sme pridali piatu komisiu a konferenciu tak zväčšili. Október a november sa niesol v znamení registrácie a komunikácie s delegátmi. V decembri sme už začali riešiť konkrétne veci ako vizitky, tašky atď. Cez zimné prázdniny sme všetci pracovali na tom, aby náš MUN dopadol najlepšie, ako mohol.
Keď sme prišli v januári do školy, čas nie bežal, doslova letel. Dokončili sme posledné detaily, podpisovali diplomy či chystali všetko potrebné. 23. januára, vo štvrtok, prišli prvé delegácie a my sme už museli mať všetko pripravené na ďalší deň. Večer sme s delegáciami absolvovali večeru, kde sme sa všetci spoznali a unavení z príprav išli domov.
Je ráno, 24. január, deň, na ktorý som čakal posledných 10 mesiacov. Priebeh konferencie bol podľa predstáv, náš tím pracoval na 100%, a to bolo dôležité. Všetko išlo, ako má. Druhý deň rovnako. Na konci druhého dňa sme od delegátov dostali veľmi kladné hodnotenie konferencie. Hodnotenie plné superlatívov sa počúvalo veľmi dobre.
Je pár dní po konferencii a ja sa stále mysľou vraciam a prehrávam si všetko odznovu. Boli to moje najlepšie dva dni v živote. Teraz sme s naším tímom vo fáze hodnotenia, premýšľania a určovania, akým smerom sa vydáme. Máme pred sebou rok plný príprav, a preto verím, že tento čas využijeme čo najefektívnejšie a o rok znova všetkým vyrazíme dych.
Adam Ulbricht
Generálny tajomník
James BAXTER – Úvodná reč MARMUNu
Adam Ulbricht – Príhovor MARMUN
