Zmeny, zmeny, zmeny. Kedy sa to zmení?

Mesiac október v našej škole by sa dal charakterizovať jedným slovom – zmena, o čom svedčia aj nasledovné príklady zo života našej školy.

Na gymnáziu sme museli zo dňa na deň z rozhodnutia ministra prejsť z prezenčnej výučby do online vzdelávania. Boli sme pripravení, že to príde, ale netušili sme, že sa to urobí takto centrálne a naviac vyhlásením ministra v nedeľu na obed. Ale asi to bolo nevyhnutné.

Výsledky testovania na COVID-19 dostanú testovaní zväčša podvečer. Ak sú výsledky pozitívne a testovaní ľudia boli v úzkom kontakte s ďalšími ľuďmi v našej škole, je potrebné urobiť zmenu, ktorá je platná na nasledujúci deň. Takto sme museli uzavrieť najprv dve triedy v materskej škole hneď ráno nasledujúceho dňa a potom ďalšie triedy v priebehu dňa. Po ďalších pozitívnych výsledkoch testov na COVID-19 sme museli z rozhodnutia RÚVZ predĺžiť uzatvorenie škôlky o ďalší týždeň. Boli sme na to pripravení, ale bola to komplikácia tak pre nás učiteľov, ale aj pre deti, ich rodičov a rodiny. Bolo to však nevyhnutné.

Podobný postup bol aj v prípade 2. stupňa základnej školy, najprv jeden nahlásený pozitívny test na koronavírus, uzatvorenie jednej triedy hneď ráno, ďalšie dohľadanie úzkych kontaktov, rýchla triednická hodina so žiakmi ostatných tried, ich poučenie o tom, ako bude prebiehať online vzdelávanie, následné uzatvorenie celého stupňa, nariadená karanténa 16 pedagógom spolu so žiakmi a prechod do online vzdelávania. Boli sme na to pripravení, ale je to komplikácia pre všetkých. Bolo to však nevyhnutné.

Nasleduje preorganizovanie vzdelávania na 1. stupni základnej školy, aby sme znížili kontakty medzi skupinami žiakov a tiež znížili počet vyučujúcich v jednotlivých ročníkoch. Presúvame 4. ročník do hlavnej budovy. Teraz sa viacero budov ukazuje ako výhoda, pretože počas epidémie alebo počas chrípkového obdobia sú žiaci v jednotlivých budovách oddelení od ostatných. Preorganizovanie tried stálo 16 hodín práce jedného človeka, ktorý pracoval na zmene úväzkov a rozvrhov, všetko vo voľnom čase a počas víkendu. Boli sme na to pripravení, že to budeme musieť urobiť, ale je to komplikácia pre všetkých. Je to však nevyhnutné.

Koľko zmien ste museli absolvovať a absorbovať vy, žiaci a rodičia, a ako ste to zvládali? Ako to zvládate?

Zmeny, zmeny, zmeny, samé zmeny. Kedy sa to zmení?

Zmeny tú budú stále, ale nikto nečakal, že budú prebiehať tak rýchlo ako počas októbra. Celé to vytvára stres, vyvoláva obavy, niekedy aj hnev a človek má niekedy chuť povedať – tak už dosť.

Práve v týchto chvíľach je nevyhnutné určiť si priority. Určiť to, čo je nevyhnutné a urobiť to. Mať plán, pripraviť sa a pripravovať sa na najhoršie, ale pracovať a modliť sa za to najlepšie.

Môžeme byť nahnevaní na celý svet. Môžeme sa hnevať, ale hnevom korona krízu nevyriešime a nevyriešime ani všetky obmedzenia s tým spojené. Teraz sú dôležité predovšetkým vlastnosti ako: flexibilita, adaptabilita, vytrvalosť, odolnosť, pripravenosť, zachovanie zdravého rozumu a pestovanie nádeje, ale aj bdelosť a pozornosť – aby nám to neprerástlo cez hlavu, alebo aby sa neprekročili dôležité hranice, aby sme sa jedného dňa nezobudili v pernamentnom výnimočnom stave. Chcel by som sa poďakovať všetkým mojím spolupracovníkom, že oplývajú týmito vlastnosťami a sú povzbudením aj pre mňa. Chcel by som vyzdvihnúť najmä kolegyne zástupkyne pre pedagogický úsek: Helenku Záborskú, Zuzku Račekovú, Zuzku Ruttkayovú a Danku Bednárovú, ktoré na všetky tieto turbulentné zmeny musia reagovať a zavádzajú všetky nevyhnutné opatrenia tak, aby sme eliminovali v čo najväčšej miere potenciálnu nákazu a zároveň zachovali v čo najvyššej kvalite vzdelávanie na všetkých stupňoch. Práve s takýmito ľuďmi sa zmeny lepšie znášajú. Verím, že rovnakých blížnych máte okolo seba.

Držte sa všetci v zdraví.
Jozef Sopoliga, riaditeľ