ODKAZ NOVEMBRA ´89

Počas novembra v nedeľu večer vysielala verejnoprávna televízia trojdielny seriál s názvom „Herec.“ Pri sledovaní upútaviek s neľútostnými zábermi vykresľujúcimi dobu prvej, najtvrdšej vlny komunizmu na našom území som úprimne ani nemal chuť ponoriť sa do deja a dať mu počas pokojných nedeľných večerov šancu. Nakoniec som však podľahol a dopozeral až dokonca. Príbeh rozpráva o živote mladého talentovaného umelca, ktorého snom je stať sa hercom. Je to aj dnes sen mnohých mladých ľudí, ktorých oddeľujú od cieľa častokrát len náročné prijímacie skúšky na VŠMU. Avšak tento chalan sa hercom stať nemohol, pretože jeho „kádrový“ posudok nevyhovoval povolaniu. Jeho rodičia položili život v boji proti režimu. Bol odpísaný do chvíle, kým ho nenavštívil vyššie postavený príslušník Štátnej bezpečnosti, ktorý mu výmenou za spoluprácu ponúkol miesto v divadle a spoluprácu.

A on súhlasil.

Spolupráca začala „ľahkými“ úlohami, kedy mal vykonštruovať dôkazy na pár známych. S pribúdajúcimi udaniami jeho kariéra raketovo rástla. Zlom nastal v momente, kedy dostal za úlohu kompromitovať vysokopostaveného vojenského dôstojníka a vojnového hrdinu, o ktorom bolo známe, že je skrytý homosexuál. Zvrat deja prichádza v momente, kedy sa mladý herec do dôstojníka zaľúbi a ten mu ponúkne, že spolu emigrujú. Štátna bezpečnosť na neho však tvrdo zatlačí a on zo strachu svojho milenca udá a ten pri zatýkaní spácha samovraždu. Dej seriálu naberie rýchly spád, kedy sa život herca zmení na prenasledovanú korisť a jeho dovtedy „priatelia“ z ŠTB sa ho pokúsia zabiť. So svojou tehotnou sestrou a ich priateľmi plánujú utiecť a kvôli peniazom pre hraničných prevádzačov vykradnú dom. Dovtedy obyčajní ľudia sa v momente zmenia na zlodejov, vrahov, dalo by sa povedať kriminálnikov. Nakoniec tieto peniaze získajú a dostanú sa k tunelu, ktorý vedie do slobody. Happyend?….na konci tunela čakajú iní hraničiari, ktorí ich zatknú a odvedú preč. Mladý herec, ktorý sa na konci seriálu dostáva za plot v spolupráci s ŠTB, vymenil život svojich priateľov a svojej tehotnej sestry za ten svoj. Kvôli jeho slobode umreli jeho najbližší ľudia.

Otázkou je, prečo som si tento príbeh zvolil v texte o odkaze novembra 89‘? Čo by nám príbeh o udalostiach, ktoré sa diali približne o tri dekády neskôr mohol povedať? Je to úplne jednoduché. Najdôležitejším odkazom Nežnej revolúcie je dar základných ľudských práv. Dar možnosti žiť ako človek. Byť slobodnými ľuďmi, akými sme dnes. Na „hrdinu“ seriálu sa môžeme pozrieť dvojakým pohľadom. Prvotný pohľad nám káže odsúdiť ho za činy, ktoré spáchal a morálne ho odsúdiť za smrť štyroch a vlastne s nenarodeným bábätkom piatich ľudí. Z pohodlia gauča a nedeľného večera pri čaji by to bolo jednoduché. Avšak ak sa ponoríme do deja hlbšie, uvidíme mladého chlapca, ktorý chcel len žiť normálny život, kde by naplnil svoj umelecký potenciál a bol šťastný, samozrejme neuvedomujúc si dôsledky svojho konania.

Pre väčšinu dnešnej spoločnosti je slovo sloboda akýmsi klišé. My, čo sme sa narodili počas nej, si nevieme predstaviť život inak a väčšina tých, čo žili bez nej, radšej zabudli a vytesnili tie časy z ich mysle. No dodnes nachádzame príbehy ľudí, ktorí bojovali nielen v mrazivom novembri, ale počas celého obdobia totalitného režimu za ich vytúžený cieľ. Spomeňme si alebo skôr nezabudnime na politických väzňov, Nenápadných hrdinov ale aj našich rodičov a iných rodinných príslušníkov, z ktorých množstvo trpelo alebo v novembri 89’ stálo na námestiach so strachom v duši, alebo ako študenti cestovali po fabrikách v Československu a hlásali tézy revolúcie. Koniec koncov, medzi týmito osobnosťami sú aj ľudia stojaci za projektom Evanjelickej spojenej školy. Pán farár Ján Bohdan Hroboň a jeho rodina zažívali pekelné časy, no vďaka ich obeti a vďaka ich snahe vpísať tento odkaz do diela školy v nádeji, že sa bude šíriť v srdciach študentov, sme mohli a môžeme všetci študovať na tejto škole. Ťažko sa vracia, spomína alebo študuje o dobe komunizmu a chápem, že nie každému sa to už v dnešnej dobe chce a spoločnosť sa prirodzene pozerá dopredu, no želám si, aby sa na obeť všetkých anti-režimových bojovníkov nikdy nezabudlo.

Prajem vám všetkým všetko dobré do 32. roku slobody.