Žiaci 4.A pod vedením pani učiteľky Natálie Pádejovej a pani vychovávateľky Gabiky Dobrovolnej poďakovali vojnovým veteránom prostredníctvom svojich výtvarných diel. Pripomenuli si tak Medzinárodný deň vojnových veteránov, ktorý si 11. novembra každoročne pripomínajú milióny ľudí na celom svete.
Symbol červených vlčích makov, ktorý sa stal symbolom tohto dňa, prvýkrát použil vo svojej básni kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý sa v oblasti západného Flámska zúčastnil vojny. Napriek tomu, že bol vojenským chirurgom, nevedel si zvyknúť na útrapy pacientov. Svoju bolesť tlmil písaním básní. V jednej z nich citlivo zachytil červené maky, ktoré sa vlnili pod poryvmi vánku na hroboch padlých vojakov. Symbol sa rýchlo uchytil a dnes si červený mak na oblečenie pripínajú ľudia vo väčšine krajín, ktoré boli zasiahnuté svetovými vojnami.
Pán Kučera sa obrázku veľmi potešil a našim žiakom poprial veľa tvorivosti a pevné zdravie.
Riaditeľ školy Mgr. Jozef Sopoliga: „Keďže verejné spomienkové podujatia ani osobné stretnutie s vojnovými veteránmi z nášho regiónu sa kvôli epidemiologickým opatreniam nemohli tohto roku uskutočniť, nechceli sme aby títo vzácni ľudia ostali zabudnutí a rozhodli sme sa ich potešiť a zároveň im prejaviť našu vďaku. Naši štvrtáci vyjadrili poďakovanie týmto vzácnym ľuďom výtvarným spôsobom.“ Adresátov ďakovných výkresov našla škola vďaka spolupráci s predsedom oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Jozefom Petrášom: „V tejto dobe je našou najväčšou prioritou, aby naši veteráni ostali doma a zdraví, aby tak v budúcnosti mohli ďalej podať osobné svedectvo o hrôzach doby, ktorú prežili. Uvedomujeme si, že je to pre nich ťažké pripomínať si tento deň osamote doma a aj preto sme vďační za túto iniciatívu Evanjelickej spojenej školy, ktorá našich veteránov v súčasnej ťažkej situácii spôsobenej pandémiou COVID 19 určite poteší a povzbudí. V mene svojom aj v mene našich veteránov vám vyslovujem veľké ĎAKUJEME!“
Na Slovensku žije v súčasnosti zhruba sto veteránov z obdobia druhej svetovej vojny. Jedným z nich je aj pán Ondrej Kučera rodák z obce Sklabiňa, ktorému putoval jeden z ďakovných výkresov žiakov našej školy. Pán Kučera si ako 15-ročný chlapec v osade Bukoviny musel kopať svoj vlastný hrob. V hrobe našťastie neskončil, no zavliekli ho do zajatia v Nemecku, kde ako vojnový zajatec prežil bombardovanie Drážďan. Pán Kučera patrí k posledným žijúcim pamätníkom najbrutálnejšieho vojnového zločinu v regióne Turca spáchaného nemeckým vojenským komandom 3. októbra 1944, kedy bolo na martinských Bukovinách zastrelených až 48 ľudí.
Dušan Haško