Čo čítame?

Uverejňujeme pre vás zopár čitateľských postrehov. Ak neviete, čo by vás mohlo zaujať a hľadáte knihu, o ktorej vám niekto prezradí zopár slov, tak odpoveď možno nájdete v nasledujúcich riadkoch. Dnes vám prinášame postrehy z III.AG.

Ema Basarábová

Kniha, ktorú som čítala sa volá Potulky s Charleym (Po stopách Ameriky) od amerického spisovateľa Johna Steinbecka a je to cestopis. Nikdy predtým som cestopis nečítala, tak som si povedala, že mu dám šancu.
Kniha je rozdelená na tri časti, ja som však zatiaľ prečítala len prvú časť. Táto časť sa začala úsmevným opisom toho, čo všetko pre autora cestovanie znamená, kto je to “pravý tulák”, pokračovala opismi príprav na takúto náročnú cestu a skončila sa udalosťami (napr.hurikán), ktoré sa stali ešte pred začiatkom vydania sa na autorovu púť po Amerike, aj s jeho spoločníkom, pudlom Charleym.
Prekvapilo ma, ako ma kniha chytila už od začiatku, čo sa mi už dlhšiu dobu nestalo. Začala sa veľmi peknými myšlienkami, ktorých ako príbeh pokračuje, pribúda. Teším sa aj na zvyšok knihy, a z prečítanej časti sa mi zatiaľ páčia najviac tieto myšlienky:
  • “Keď raz blúdivého človeka zachváti vírus neposednosti a keď sa cesta preč javí ako širokánska, priama a krásna, pacient musí v prvom rade sám sebe predložiť dobrý a pádny dôvod, pre ktorý nemôže zostať. Prakticky zmýšľajúci tulák to zvládne ľavou zadnou, stačí mu načrieť do bohatej studnice dôvodov, ktorú jeho myseľ dostala do vienka.”
  • (Príde mi vtipné, ako autor opisuje túžbu k cestovaniu ako vírus a seba ako pacienta.)
  • “Každý výlet, safari či výprava je samostatná jednotka, ktorá s inými cestami nemá nič spoločné. Je osobitá, má svoje vrtochy, je svojrázna a jedinečná. Cesta je ako ľudská bytosť – dvoch navlas rovnakých na svete niet. Človek môže plánovať, prijímať opatrenia, čo-to usmerniť, niečo si nebodaj vynútiť. To všetko je pekné, ale márne. Po dlhoročnom boji prichádzame na to, že na výlet sa nevyberáme, ale výlet si vyberá nás.”
  • “Keď zahučí lietadlo, zapradie motor, alebo začujem čo i len klopot podkov, roztrasiem sa ako za starých čias, v ústach mám sucho, zahmlí sa mi pred očami, dlane sa mi rozhoria a žalúdok stúpne až do útrob hrudného koša. Slovom, nepolepšilo sa mi. A po lopate: tulák ostane tulákom. Obávam sa, že moja choroba je neliečiteľná.”

Tereza Kacianová, III.AG

Kniha od svetoznámeho lekára Hansa Roslinga 
Moc faktov uvádza dôvody, prečo ľudia väčšinou vidia svet negatívnejšie, ako naozaj je. Delí tento princíp na 10 inštinktov, ktoré rozoberá a núti čitateľa racionálne pracovať s informáciami, aby mal vždy iba pravdivé fakty a nie iba domnienky. Knihu som nedočítala celú, takže moje poznámky budú iba z častí, ktoré som prečítala.

1. Venovanie
„Odvážnej bosej žene, ktorej meno nepoznám, ale jej racionálne argumenty ma zachránili pred tým, aby ma dav rozhnevaných mužov rozsekal mačetami.“

Žena sa ďalej nespomína, ale táto krátka veta má neskutočný potenciál na domyslenie si zaujímavého príbehu. Poznal ženu? Metafora?
2. Úvod
„Hltanie mečov vždy dokazovalo, že zdanlivo nemožné sa môže stať možným.“
Zaujímavé cesty života človeka. Jeho sen bolo hltať meče, a stal sa jedným z najslávnejších výskumníkov, ale pri svojom sne ostal. Používa ho ako príklad racionálneho myslenia.
„Občas toto starodávne indické umenie predvádzam na konci svojich prednášok o globálnom rozvoji. Podídem k stolu, strhnem si károvanú košeľu a ukážem čierne tielko zdobené zlatým flitrovým bleskom. Požiadam o úplné ticho a za vírenia bubnov si pomaly strčím do hrdla armádny bajonet. Rozpažím ruky. Publikum šalie.”
Rozprávač je veľmi sympatický. Ľahko sa mi čítajú jeho myšlienky a má dobrý zmysel pre humor. Dal nám testík na vedomosti o našom svete (napr. priemerná dĺžka života) – a veľké prekvapko. Sme na tom dosť dobre, oveľa lepšie, svet ide hore. „Prečo ten dramatický pohľad na svet?“ V určovaní pravdivostí štatistík by nás predbehli šimpanzy. Priemerné skóre ľudí je v teste 2/12 a opíc 4/12 = to je des. Ja som mala 7/12 – nie je to ideál, ale v porovnaní s ľudstvom sa cítim ako génius. „Ak vám viac záleží na tom, aby ste sa nemýlili, než na tom, aby ste žili vo svojej bubline, ak ste ochotní zmeniť svoj pohľad na svet a nahradiť inštinktívne reakcie kritickým myslením, …, prosím, čítajte ďalej.“
3. Inštinkt priepasti
„Neodolateľné pokušenie deliť všetko na dve odlišné, často protichodné skupiny.“
V žiadnom štáte na celom svete nestúpla za 35 rokov úmrtnosť detí. My a oni = rozvojové/ rozvinuté.  To sú výsledky z 1965. Momentálne je v rozvojových krajinách iba 6% krajín.  Mohli by oni žiť ako my? Samozrejme.
„Nie je na tom nič kontroverzné. Pri týchto faktoch nie je o čom diskutovať. Ja mám pravdu a vy sa mýlite.“
Za dva dni som skončila na strane 61 – tu moje poznámky končia.

Aneta Sumková

 Oheň a síra – Michael Wolff – Za dverami Trumpovej pracovne
Steve Bannon – bývalý hlavný stratég Bieleho domu za vlády Donalda Trumpa. Začiatkom prechodného obdobia Bannon odporučil celému Trumpovmu tímu, aby si prečítal knihu Davida Halberstama – Najlepší a najbystrejší. “Halberstamova kniha vyšla roku 1972 a je tolstojovským pokusom pochopiť, ako sa významné osobnosti akademického, intelektuálneho a vojenského sveta z čias Kennedyho a Johnsona tragicky prerátali v otázke Vietnamskej vojny a nezvládli jej vedenie.”
Kniha predstavovala niečo ako príručku “Ako sa stať elitou”, hovorila o typických vlastnostiach amerických elít a taktiež aj návod, ako sa ňou stať. “Lenže, ak Halberstam definoval to, ako by sa mal prezident správať, Trump sa jeho vízii vzpieral a prznil ju. Ani jednou vlastnosťou sa nepribližoval k uctievaným črtám amerického prezidenta a jeho moci.” Steve Bannon je veľmi pochybná osoba. Svojej prvej formálnej funkcie v politike sa dočkal až v 63. rokoch, funkcia hlavného stratéga v Trumpovom kabinete preňho znamenala nielen prvú pozíciu vo federálnej vláde, ale aj vo verejnom sektore. “Až na samotného Trumpa patril Bannon k najstarším neskúseným osobám, ktoré kedy v Bielom dome úradovali. Mal za sebou veľmi svojskú kariéru.” Ďalej kniha opisovala históriu Bannona, ktorá sa vyvinula veľmi zvláštne. Prešiel od námorníctva až po potulnú podnikateľskú skupinu Bannon & Co.
Toto je kniha, ktorá možno neosloví každého. Mala som ju už dlhšie rozčítanú a až teraz som sa dostala ku tomu, aby som v čítaní pokračovala. Zatiaľ som sa nedostala ďaleko, no kniha hovorí o prvých deviatich mesiacoch volebného obdobia Donalda Trumpa, o jeho tíme a poskytuje celkom zaujímavý pohľad do zákulisia Trumpovej pracovne. Ak si chce niekto rozšíriť znalosti v tejto oblasti a vypočuť si názory a informácie aj z iného uhla pohľadu, táto kniha by sa mu mohla páčiť.