Téma na zamyslenie: Napadlo vám niekedy zamyslenie, čo je lepším prediktorom úspechu v živote IQ, ktoré je všeobecne oceňované a glorifikované; alebo je to menej nápadné, menej cenené EQ?
Na úvod možno krátka exkurzia jednotlivými pojmami:
ČO JE TO IQ? (Inteligenčný kvocient)
- schopnosť učiť sa zo skúseností, prispôsobiť sa, riešiť nové problémy, používať symboly, myslieť, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách,
- súhrn schopností tvoriť poznatky z vnemov porovnávaním, abstrakciou, pojmotvorbou, súdením, usudzovaním atď., poprípade kriticky prehodnocovať a analyzovať už získané poznatky,
- rovnováha adaptačných procesov.
Čo vplýva na vývin nášho IQ? Je to dedičnosť a prostredie, ktoré sa navzájom podmieňujú. Avšak na základe štúdií dvojčiat sa usudzuje, že podiel dedičnosti je o niečo vyšší než prostredia.
Cattel rozlišuje dve zložky inteligencie, a to:
- Fluidná inteligencia – sem patrí schopnosť hľadania vzťahov, rýchlosť spracovania informácií daná vrodenými nervovými predpokladmi, nezávisí od skúseností, má malý vzťah k obsahu pamäti. Vrchol dosahuje okolo 14. veku, potom úroveň fluidnej inteligencie postupne klesá.
- Kryštalizovaná inteligencia – schopnosť, na ktorú sa zameriava vzdelávanie (porozumenie slovám, riešenie počtových úloh, naučené logické uvažovanie, poznatky v pamäti). Závisí od podnetov z prostredia, od výchovy. Môže rásť až do staroby. Táto zložka inteligencie je akoby nadstavbou nad fluidnou.
Ľudské schopnosti vystihuje 7 druhov inteligencie (Gardner1983):
- Logicko – matematická (narábanie s číslami, riešenie logických problémov…)
- Verbálna (narábanie s jazykom, slovom, citlivosťou na významy, rytmus slov…)
- Telesne – pohybová (zručné narábanie s predmetmi, telesné výkony…)
- Hudobná (schopnosť tvoriť, reprodukovať, vnímať, hodnotiť hudbu…)
- Priestorová (schopnosť vytvoriť si predstavu o priestorovom usporiadaní sveta a pracovať…)
- Interpersonálna (schopnosť analyzovať motívy, nálady, túžby druhých ľudí…)
- Intrapersonálna (poznanie vlastných citov, potrieb, silných aj slabých stránok, využívanie týchto poznatkov vo svojom správaní)
ČO JE TO EQ? (emocionálny kvocient; interpersonálna a intrapersonálna inteligencia)
- schopnosť vnímať, dešifrovať a rozumieť pocitom iných,
- schopnosť empatie, vcítenia sa, presného cítenia pocitov iných (akoby sa to dialo mne),
- schopnosť identifikovať, vnímať hodnotiť a rozumieť vlastným pocitom a emóciám,
- schopnosť s vlastnými pocitmi adekvátne narábať (nebáť sa ich, rozumieť im, a vedieť ich zvládať a následne reagovať primerane situácii a okolnostiam; tj. nie nechať sa vlastnými emóciami „vliecť“ bez kontroly; ani ich na druhej strane potláčať).
Vedci zistili, že mozgy sociálne žijúcich živočíchov (t.j. ľudia, primáty, niektoré vtáky, potkany) obsahujú tzv. zrkadlové neuróny. Ich úlohou je presne vnímať, zrkadliť a imitovať činnosti a pocitové stavy iných. Umožňujú nám tak sociálne učenie a sú zrejme základom empatie. Preto sa napr. pri pozeraní dojímavej scény vo filme často neubránime slzám; preto je zívanie nákazlivé 😉
Aké závery si z výskumu zrkadlových neurónov môžeme odniesť do každodenného života? V prvom rade, sme veľmi náchylní na „nákazu“ emóciami – či sa usmejem alebo zamračím, ovplyvním ľudí okolo seba a naopak. V druhom rade, aby som sa rýchlo naučil novú činnosť, mal/a by som pozorovať druhých, ako túto činnosť vykonávajú. A nakoniec, i pozorovanie toho, ako sa niekto príjemne dotýka druhého (masáž) vo mne môže vyvolať príjemné pocity.
Späť k nášmu zamysleniu: Podľa niektorých štúdií sú v živote, prekvapivo, často úspešnejší ľudia s vysokým EQ, než s extrémne vysokým IQ.
Sú to totiž tí, ktorí sú schopní budovať a udržiavať dobré vzťahy na pracoviskách. Sú to tí, ktorých si kolegovia volia za šéfov. Sú to tí, ktorých projekt ostatní radi podporia. Sú to tí, ktorí vždy dostanú pomocnú ruku, lebo sami neváhajú ju ponúknuť.
(Superinteligentný kolega, ktorý má nefungujúce vzťahy, lebo je „čudák“ , „slon v porceláne“, prípadne necitlivý karierista, podporu druhých len ťažko získa.)
V princípe: sme sociálne živočíchy, to je to, čo nás definuje.
Zlepšovaním našich sociálnych zručností a emočnej inteligencie zvyšujeme svoju šancu „na prežitie“, svoju šancu na úspech. A v neposlednom rade na spokojnejší život (dobré vzťahy – základ pre spokojnosť).
Ako môžeme pomôcť rozvíjať EQ u svojho dieťaťa?
- Neignorujte jeho pocity. Neučte ho potláčať svoje pocity, dokonca ani tie negatívne.
- Učte ho rozumieť vlastným emóciám, vedieť ich pomenovať, vedieť ich adekvátne vyjadriť.
- Dobré je začať od seba: Pomenúvajte vždy svoje vlastne emócie (ja sa teraz hnevám, ja som smutná, mám veľkú radosť, … lebo…); a pomáhajte mu tak rozumieť tým jeho emóciám.
- Priznajte mu právo ich cítiť (teraz si asi nahnevaný, však? Lebo nemôžeš hrať hru, čo si chcel, ale musíš robiť úlohu. Úplne to chápem, hnev je prirodzený, keď sa nám nedarí, keď nemôžeme dosiahnuť, čo chceme. Chápem, že sa hneváš, ale budem rada, keď sa upokojíš a skúsiš popracovať na čom treba. Potom sa spolu pohráme, ok?)
- Učte deti, že emócie sú normálne a prirodzené, ale, dajú sa časom manažovať: pokojne sa hnevaj, keď to tak cítiš, daj to zo seba (bezpečne a prijateľne) von. Neboj sa, hnev prejde. A ja som tu pri tebe a mám ťa rada, aj keď sa hneváš.
Táto doba, ktorú žijeme, na nás kladie zvýšené nároky na schopnosť manažovať vlastné emócie (strach, frustrácia, depresie, hnev na okolnosti/situáciu/vládu), pocity bezmocnosti a rovnako pomáhať zvládať emócie našim blízkym.
EQ je to, čo teraz akútne, veľmi potrebujeme.
Skúsme každý deň dať priestor a uznanie jednej emócii, ktorá nás práve zahltí. Nepotláčajme ju, „pozvime ju dnu“ na debatu: Kto si? Čo mi hovoríš? Čo odo mňa chceš? Chceš byť vypočutá, a môžeš potom odísť?“
Dovoľme si cítiť to, čo cítime, dovoľme to aj našim deťom.
A hľadajme z toho pozitívnu cestu von.
Alexandra Auxtová
Natália Vrždiaková
Školské psychologičky
Zdroje:
Perry, S, (2008). Mirror neurons.
Ramachandran, V. (2009). TED talk: The neurons that shaped civilization
Jozef Daniel a kol.: Prehľad všeobecnej inteligencie. Enigma Nitra. (2003)