Pojem Akademická čestnosť, väčšinou v slovníkoch uvedený skôr v negatívnom význame pod pojmom akademická nečestnosť, je zadefinovaný ako akademický podvod. Presnejšie je to čin spáchaný v akademickom prostredí sfalšovaním výsledkov vedeckého výskumu, selektívnym výberom vstupných dát, prípadne manipulatívnym spracovaním dát tak, aby výsledok zabezpečil dotyčnému osobný prospech.
Jedným zo znakov takéhoto podvodu je plagiátorstvo výsledkov cudzej práce a ich následné publikovanie pod vlastným menom. Plagiát (z lat. plagiare – kradnúť) je „umelecké, literárne alebo vedecké dielo, pri ktorého tvorbe bolo použité dielo iného autora (celé alebo sčasti) s cieľom zmocniť sa cudzej práce, zatajiť pôvodný prameň a vydávať dielo za vlastné“. Plagiát je možné pokladať za neautorizovaný citát. Plagiátorstvo je obzvlášť závažné porušenie akademickej etiky.
Spravidla sa zaň považuje doslovné alebo rôzne upravené prisvojovanie si myšlienok, nápadov alebo výsledkov výskumu, ale aj rôznych písomných a učebných materiálov, počítačových súborov, programov, prekladov a pod., ktorých autormi alebo pôvodcami sú iné osoby. Za plagiátorstvo sa následne považuje ich prezentácia alebo publikovanie bez primeraného vyjadrenia vzťahu k pôvodnému zdroju. Takéto jednanie je porušením autorského práva pôvodných autorov.
Za vážnejšie plagiátorstvo sa považuje odkopírovanie viac ako 100 slov inej práce alebo cudzieho výsledku bez uvedenia zdroja. Odkopírovanie celej práce alebo jej väčšiny, neautorizované použitie veľkých častí textu a/alebo dát a ich prezentovanie plagiátorom „ako vlastných“ sa považuje za vážne plagiátorstvo, od ktorého horšie je už len publikovanie vymyslených údajov. Menej závažnými formami plagiátorstva je neautorizované použitie malých častí textu, alebo určitých fráz v prácach, najmä ak nejde o rodnú reč autora.
Ak chceme predísť plagiátorstvu, je nevyhnutné ovládať Zásady správneho citovania vo vedeckých dielach a kvalifikačných prácach tak, ako to upravujú viaceré medzinárodné normy.
Toľko k definícii pojmov Akademická nečestnosť a Plagiát. Čerpali sme z časti Wikipédie (heslá Plagiát a Akademická nečestnosť), ktorá je zostavená z overených zdrojov uvedených v závere stránky pod názvom Referencie. Presne v súlade s uvedenými normami.
Prečo článok s touto témou v našom newsletteri?
Nedá sa nevnímať, čo sa dnes v spoločnosti deje a koľko káuz je spojených s porušovaním akademickej čestnosti, plagiátorstvom a podvodmi. Je až smutné, kto všetko a kde všade sa snaží podviesť iných a ešte smutnejšie je, koľkým sa to aj darí. Prečo to ľudia robia? Prečo majú potrebu porušovať pravidlá, hľadať kratšie a ľahšie cesty nečestným spôsobom a podvádzať? Koho týmto svojím správaním vlastne podvádzajú? Kto má z toho prospech a kto škodu? A prečo vlastne?
Hovorí sa, že kto klame a podvádza, musí mať veľmi dobrú pamäť, aby to utajil. Smutné je, že v našej spoločnosti sa mnohí podvodníci už ani nepokúšajú svoje klamstvá a podvody utajiť. Práve naopak. Radi sa s nimi pochvália. Mohlo by sa až zdať, že tým, že niekto niekoho podvedie, zvýši sa mu jeho osobný kredit a v očiach iných stúpne na vážnosti. Toto vážne chceme? Na tom chceme stavať náš úspech a naše šťastie?
Dúfam, že nie.
Rovnako aj my všetci v našej škole v to pevne veríme. Jedným z hlavných cieľov, ktoré si na našej škole kladieme, je pripraviť do života plnohodnotných ľudí, čestných a svedomitých. Pracujeme so všetkými deťmi tak, aby nad vecami, problémami a udalosťami rozmýšľali, aby mali vlastný názor utvorený na podložených faktoch. Aby si tento názor vedeli obhájiť, ale zároveň, aby vedeli počúvať aj názory iných, diskutovať o nich a prijímať ich. Chceme vychovať ľudí, ktorí vedia kriticky myslieť a nebudú konať slepo bez rozmýšľania. Robíme všetko preto, aby z našej školy odchádzali absolventi, ktorí sú vyrovnaní a čestní. Ľudia, ktorí nepotrebujú k svojmu postupu, úspechu a šťastiu podvádzať, ale postavia sa k problémom čelom a za každých okolností budú hľadať vlastné riešenia.
Napriek všetkým našim snahám aj my občas musíme riešiť situácie, kedy žiaci menej či viac závažným spôsobom porušia pravidlá a dopustia sa akademickej nečestnosti. Tieto prípady sú za normálnych okolností ojedinelé a sú riešené individuálne v súlade so školským, či klasifikačným poriadkom.
Oveľa viac prípadov plagiátorstva a porušovania akademickej čestnosti musíme riešiť počas dištančného vzdelávania. Prečo? To je otázka, ktorú si kladieme. Prečo dieťa, ktoré má oveľa viac priestoru na individuálny prejav a oveľa väčší komfort na prácu ako v škole, siahne po podvode?
Čo ho vedie k tomu, že odovzdá tú istú úlohu ako kamarát a nedá si ani tú námahu, že by si ju prepísalo vlastnou rukou?
Prečo zadanie v duchu: „ Napíšte svoj názor…….., Čo by ste povedali vy…., Ako na vás pôsobí…. ?“ , jednoducho úloha, v rámci ktorej sa očakáva výstup vo forme vlastného názoru, postoja, pohľadu na vec…., vypracuje žiak spôsobom COPY – PASTE? Čo ho vedie k tomu, aby za svoj názor uviedol kompilát názorov iných ľudí? Čoho sa bojí? Vlastného názoru? Názoru iných na jeho názor? Alebo žiadny názor nemá?
Čo so žiakom, ktorý si má precvičiť učivo z matematiky na zadaných úlohách, upevniť si stratégie a ujasniť metódu riešenia problému, a on namiesto vlastnej práce použije aplikáciu, ktorá úlohu zaňho vyrieši? A nielen to. Riešenie vyhlási za vlastné, hoci mu vôbec nerozumie. Koho tým podvádza?
V súčasnosti majú žiaci pri štúdiu, v porovnaní s naším štúdiom, neskutočné možnosti. Majú nekonečný prístup k informáciám a na základe prečítaného, či vypočutého si môžu utvárať vlastný názor. Ten môžu ďalej zverejňovať, diskutovať na akúkoľvek tému v podstate s celým svetom. Majú techniku, ktorá im neskutočne pomáha – grafické programy, aplikácie, textové editory, softvéry na spracovanie fotografií a videí… Všetko toto, a mnoho iných vecí by im malo pomáhať. Pomáhať pri práci, pomáhať pri kontrole vlastných riešení, pomáhať pri spracovaní projektov a zadaní. A mnohým aj pomáha. Ale stále viac je aj tých, ktorým všetko uvedené slúži na podvod. Je to tým, že dnešná doba nepripúšťa OMYLY? Je to tým, že sa bojíme spraviť chybu? Je to tým, lebo predstava dokonalosti je v dokonalosti samej? Je to tým, že ideme na absolútny výkon a veríme len dokonalej kráse? Len neomylný a bezchybný človek je dnes IN? A my ostatní, normálni, ľudia s chybami, omylmi a vlastnými názormi sme už OUT?
„Použijem aplikáciu, aby mi vyriešila úlohu“, „Použijem internet, aby som skopíroval cudzí názor“, „Požiadam kamaráta, aby mi vypracoval zadanie“, „Požiadam rodiča, aby mi napísal ospravedlnenku“…
Odkiaľ to prichádza a kam to speje?
V dnešnom svete sa neustále riešia aféry okolo skopírovaných absolventských prác, stále viac je firiem alebo jednotlivcov podnikavcov, ktorí za vás napíšu vašu absolventskú prácu. Čo na tom, že to nie je vaša práca? Je to rýchle, bez práce… a keď na to máte… Stačí dodať tému a zaplatiť.
Žiaľ, dnes je to skoro bežná prax.
Ale kde to začína? Vieme a chceme vôbec s týmto problémom niečo robiť?
Akým príkladom ideme v tomto smere vlastným deťom? Nekonáme často rovnako? Pozrite sa okolo seba… Vidíte známych, o ktorých viete, že im prejavy píše sekretárka? Vidíte ľudí, ktorých mená sú pripísané pri prácach ich podriadených, len tak? Vidíte rodiča, ktorý našepkáva dieťaťu riešenie úlohy – na hodine, pri písomke, len aby bolo správne? Vidíte rodičov, ktorí vyriešia za dieťa domácu úlohu, s ktorou samo bojuje? Vidíte rodiča, ktorý za dieťa – prváka napíše čiarky, len aby boli pekné? Vidíte mamy a otcov, ktorí za svoje dospelé deti orodujú a ospravedlňujú ich lenivosť a nezodpovednosť pred nadriadenými? Vidíte rodičov, ktorí celý život ofukujú svoje deti a zametajú pred nimi cestičku, len aby sa im ľahšie kráčalo? A vidíte aj tých rodičov, ktorí skončili na ulici, v domove, bez majetku a sami, len preto, aby sa ich dieťa malo dobre? Bez práce, bez zásluh, akoukoľvek cestou? „Curlingoví“ rodičia. Akú službu tým robia svojim deťom? Skutočne je to to najlepšie, čo im do života môžu dať?
Úprimne sa teším, ak ste na všetky moje otázky odpovedali NIE. Úprimne sa teším, že svet okolo nás nie je taký pomýlený a skazený, ako sa nám javí navonok.
Isto sme tým nechceli povedať, že si nemáme pomáhať. Máme. Je nevyhnutné, podať pomocnú ruku komukoľvek, kto ju potrebuje. Pomôcť, poradiť, vypočuť si názor iného, povedať ten svoj. Ukázať, že chyba je normálna a mýliť sa je ľudské. Že chyby nás učia a posúvajú ďalej. Videli ste dieťa, keď sa učí chodiť? Keď lezie a vylezie na stoličku, ktorá je vyššia ako ono samo? Videli ste tú vytrvalosť a odhodlanie pri každom páde? A nakoniec to šťastie, radosť a víťazný pohľad, keď sa mu to podarí? Bolo by to rovnaké, keby ste ho na stoličku vyložili a nikdy mu nedovolili zvládnuť to vlastnými silami? Prečo im tú radosť z prekonania prekážok nedoprajeme aj pri ich vzdelávaní? Pokojne ich samých pustíme dolu svahom na lyžiach, ale nenecháme ich samostatne riešiť jednoduché úlohy a odpovedať na jednoduché otázky? A potom nechápeme, keď sa nám zosypú pred očami pri prvej prekážke, s ktorou im nevieme pomôcť a musia ju prekonať sami?
Vieme, že aj napriek problémom, napriek ťažkej dobe a tlaku celého sveta na nás, to spolu zvládneme. Že spolu dokážeme ísť našim deťom príkladom. Že im ukážeme, že úlohy sa dajú zvládnuť aj bez podvodov a bočných cestičiek. Veríme, že sa spolu naučíme viesť deti k diskusii, k tomu, aby sa nebáli vyjadriť svoj názor, aby sa nebáli nedokonalosti a chýb. Veríme tomu, že technológie budú pre nich pomocou pri práci a nie cestou podvodu. Že im budeme vždy oporou a pomôžeme im nájsť správny smer, vybrať si správnu cestu, aj keby mala byť náročná a nie celkom prebádaná, bez blata a ústraní. Dajme im silu a odhodlanie a oni to zvládnu aj bez podvodov.
V neposlednom rade veríme, že nám ostane svedomie. Svedomie, ktoré nám a našim deťom nedovolí podvádzať. Najmä nie tých, ktorí pre nich a ich budúcnosť chcú to najlepšie – nás učiteľov a vás rodičov. Robme spolu všetko pre to, aby tej nečestnosti – či v živote, alebo tej akademickej, bolo čo najmenej. Len tak sa nám podarí vychovať generáciu zodpovedných ľudí, ktorí sa o nás na staré kolená budú vedieť postarať a budú si nás vážiť.
Mgr. Miroslava Konrádová