Zaujímavé informácie o partnerovi v školskom sociálnom projekte Vám prináša rozhovor Ľuboša Froľa s Alexandrom Grossom.

Aká je vaša práca? Akú úlohu zastávate v službe pre Evanjelickú cirkev na Ukrajine?
Moje prvé zamestnanie malo technické zameranie. Som vyštudovaný inžinier v strojárskom odbore. Toto mi často pomáhalo, najmä keď sa jednalo o rekonštrukciu cirkevných budov (podkrovia) a taktiež v plánovaní a spravovaní administratívnych budov v dedine Petrodolinske. Tieto viacúčelové a praktické budovy boli nevyhnutné pre biblickú školu v rokoch 2012-2015 a pre mládežnícke centrum v rokoch 2007-2018. Bol som zakladateľ a riaditeľ týchto podujatí.

Moje druhé povolanie je farár. V roku 2000 som vyštudoval teologický seminár v Petrohrade. Počas prvého roka po vysviacke som spolupracoval s týmto seminárom. V roku 2002 ma pozvala Ukrajinská cirkev späť, aby som pracoval na biskupskom úrade a mal na zodpovednosti vzdelávanie v Nemeckej evanjelickej cirkvi na Ukrajine. V roku 2002 sme začali organizovať letné tábory GLORIA, ktoré sme robili samostatne a v spolupráci s partnermi. Bolo to viac ako 100 táborov od roku 2002 do 2010. Kvôli problémom v našej cirkvi sa za posledných 5 rokov počet týchto táborov znížil len na 2 alebo 3 počas leta. V roku 2010 sme spolu s malým cirkevným zborom v Novogradkivke založili denné centrum starostlivosti o deti z chudobných alebo alkoholických rodín. Toto centrum už teda funguje 11 rokov. Od roku 2009 som bol oficiálne (neoficiálne od roku 2003) vysvätený ako farár v dvoch zboroch v dedinách blízko Odessy. Taktiež som členom vedenia cirkvi (synodálnej komisie). Od roku 2010 do 2014 a od 2018 do súčasnosti slúžim ako predseda synody Nemeckej evanjelickej cirkvi na Ukrajine.

Čo robíte, pokiaľ máte nejaký voľný čas?
Výborná otázka. Od roku 2002 do 2012 som bol príliš zaneprázdnený, aby som mal nejaký voľný čas. Mal som na starosti úrad pre vzdelávanie, prácu s deťmi a mládežou, vydávanie tlače a veľmi často aj styk so zahraničím a prácu v diakonii (pomoc pre chorých, chudobných a seniorov). Bolo toho naozaj veľa. Ale sme malá cirkev a vždy sme hľadali spolupracovníkov. Kvôli nezhodám s predchádzajúcim biskupom sa veci v mojom živote zmenili. Mal som tak viacej času pre svoju rodinu a pre môj cirkevný zbor. Ale veľa času mi zabrali súdne spory, ktoré sa viedli v našej cirkvi. V roku 2015 sme prišli o cirkevnú budovu, v roku 2018 o všetky budovy v dedine Petrodolinske. Dodnes sú prázdne a nepoužívané už počas troch zím …

Teraz keď už mám 47 rokov potrebujem viac času na oddych. Už nevládzem pracovať tak veľa, ako to bolo za mladých čias. Čítam knihy, občas sledujem futbal, zaujímam sa o ekonomiku a politiku. Počas posledných 5 rokov som letné prázdniny využil na to, aby sme s našou dodávkou vycestovali spolu s mladými na medzinárodné výlety. V roku 2015 sme boli v mládežníckom centre vo Veľkom Slavkove na Slovensku, v Třinci na Morave a Dzięgielów v Poľsku. V roku 2017 sme navštívili Maďarsko, Nemecko a taktiež Českú republiku. V 2019 Rumunsko, Maďarsko, Rakúsko, Nemecko a Poľsko. Toto boli dvojtýždňové výlety spojené s návštevami cirkevných zborov a tábormi.

Nasledujú vaše dve dcéry váš príklad a kráčajú vo vašich šľapajách?
Áno, moja najstaršia dcéra Anna-Maria pomáhala na detskej besiedke, už keď mala 13 rokov. Keď mala 15 a 16 spolupracovala na príprave letných táborov a viedla skupinku s dievčatami. Počas letných prázdnin 2019 a 2020, mala na starosti program počas denných táborov pre deti v Novogradkivke. Teraz už druhý rok študuje na Bible College v Minneapolis v Spojených štátoch. Na konci mája by sa mala vrátiť a začať duchovnú službu v niektorom z Ukrajinských cirkevných zborov predtým, ako odíde niekde na univerzitu. Naša najmladšia dcéra Marta pomáha ako učiteľka na detskej besiedke počas uplynulých dvoch rokov. 15. marca bude mať 16 rokov. Moja manželka Olena už niekoľko rokov slúži ako kuchárka v mládežníckom centre, v biblickej škole, v detskom centre a posledný polrok aj v kuchyni pre sociálne slabších a seniorov. Taktiež doučuje v detskom centre skupinu 4 žiakov.

Keď ste navštívili Slovensko, čo vás zaujalo?
Na Slovensku som už bol niekoľkokrát. Veľmi rád by som poslal niektorých mladých, aby išli študovať do Martina na vašu školu. V minulosti sa stalo, že naša cirkev poslala mladých na štúdiá do Nemecka, žiaľ nikto sa už nevrátil. Ako druhú možnosť sme využili cirkevnú školu v Poľsku v Dziegielowe. Boli tam 4 študenti na dennom štúdiu. Jeden z tých študentov sa stal naším novým biskupom. Po tejto škole študoval aj na Akadémii vo Varšave. Počas predošlých rokov sme spolupracovali aj s Biblickou školu v Martine, Keď ste nám pomáhali organizovať Letnú biblickú školu v Novogradkivke. Bola to veľmi dobrá spolupráca. Na Slovensku mám taktiež priateľov v Kežmarku, Veľkom Slavkove, Poprade a v Košiciach.

Ako sa darí ľuďom na Ukrajine zvládnuť covidovú situáciu? Mohlo by sa to do leta u vás zlepšiť?
Zo začiatku počas druhej polovice marca 2020 to bol strach. Potom sa v apríli zvýšila mobilita ľudí. Všetky obchody boli napoly zatvorené, napoly otvorené. Každý bol neoficiálne v robote. Všetky školy, naše denné centrum a aj kostoly boli zatvorené do konca mája. Počas tohto obdobia sme pripravovali bohoslužby do domácností napísané na papieri aj s kázňou. Taktiež v čase od apríla do júna sa nám podarilo postaviť malú kaplnku. V júli sme usporiadali dva tábory pre deti. Bežná práca v dennom centre začala od septembra a bez prerušenia sme pracovali do decembra. V decembri prekonali všetci pracovníci a aj členovia zboru covid a taktiež sa zastavili všetky služby v našom zbore.

V oblasti Čierneho mora bola letná sezóna kratšia, ale prišlo k nám veľa ľudí z veľkých miest. V júni už bolo normálne, že ľudia nenosili rúška, ale v interiéri sa to stalo štandardom a ľudia to brali zodpovedne. Len pred týždňom sa vláde podarilo zaobstarať vakcíny z Indie a dúfajú, že začnú s očkovaním zdravotníkov. Zatiaľ z toho, čo som čítal, sa zdá, že 90% z nich nechce byť zaočkovaných. Spoliehajú sa, že majú dostatočnú hladinu protilátok po prekonaní covidu. A podobne to môže byť aj s ostatnou populáciou. V našej krajine testovanie na covid stojí značné finančné prostriedky, preto len niekoľko z nich bolo testovaných. Oficiálne štatistiky majú veľmi ďaleko od reality. Myslím si, že 70% ľudí už má v krvi protilátky po prekonaní choroby. A čo bude v lete? Nikto nevie. Ale napríklad naši priatelia z USA plánujú aj so svojimi spolupracovníkmi dva tábory na Ukrajine.

Ako vyzerá duchovná služba vo vašich zboroch blízko Odessy?
Mávame bežné služby Božie, besiedky, mládežnícke stretnutia, denné centrum je otvorené 4 dni v týždni, dvakrát do týždňa roznášame 21 porcií teplého jedla do domácností v troch dedinách. Počas zimy sme vykonali aj mimoriadnu pomoc, keď sme prinášali potraviny a taktiež sme pomáhali školopovinným deťom. Toto nie je také jednoduché pre dva malé zbory, ako sú tie naše.

Môžeme vám zo Slovenska nejako pomôcť vo vašej službe pre deti, starších a chudobných?
Radi by sme vás pozvali, ale nie je to jednoduché, pretože nám chýbajú naše budovy v Petrodolinskom a v Novogradkivke. Ale budeme veľmi radi, ak nám pomôžete v podpore pre našich pracovníkov alebo v podpore nášho zdravotníckeho fondu. Bolo by výborné, ak by sa nám podarilo vymeniť našu veľmi starú práčku. Používame ju v dennom centre a zatiaľ sme ju nahradili staršou, ale nevieme, dokedy to vydrží.

Čo by sme mohli vidieť a zažiť, ak by sme vás navštívili v regióne Odessy?
Mohli by sme podniknúť výlety do mesta Odessy alebo k pobrežiu Čierneho mora, alebo navštíviť vzdialenejšie pamiatky ako napríklad hrad Vilkovo (100 km), prípadne Archeologické múzeum v tejto oblasti.

Je niečo, čo ste sa naučili v tomto ťažkom období?
Naučili sme sa využívať internet, ako príležitosť na štúdium. V tomto sme napredovali aj s mojimi kolegami z duchovnej služby najmä v druhej polovice roka 2020.

Je nejaká dobrá správa, ktorou by ste sa s nami podelili?
Boh je všemohúci a On vždy otvorí nové dvere a nové možnosti k službe pre Neho a Jeho ľud.