Škola: Karlova univerzita, Praha
Odbor: Právo
Moje štúdium na ESŠ som začala v treťom ročníku ZŠ. Evanjelická základná škola bola ešte len v začiatkoch a ja som tak mala možnosť byť súčasťou jednej z prvých tried, ktoré tvorili túto vtedy ešte malú školu. Za mojím prestupom stála najmä dobrá reputácia školy v kvalitnej výučbe anglického jazyku. A hoci ma zlákal kvalitný jazykový program ponúkaný školou, časom som mala možnosť spoznať aj ostatné stránky, v ktorých škola vynikala. Osobne sa mi páčil dôraz kladený na mimoštudijné aspekty vzdelania – množstvo sociálnych projektov, prednášky a diskusie na témy mimo kurikula, tie vo mne vzbudzovali zvedavosť a záujem o danú problematiku. Práve pre tieto dôvody som sa rozhodla pokračovať vo svojom štúdiu na EGMT.
Na gymnázium som išla z ôsmeho ročníku a ako každý začínajúci stredoškolák som nejako tušila, čo od strednej školy očakávať, no koniec koncov som bola úplne neistá v pravdivosti mojich očakávaní. Mojou najväčšou obavou bola „nezvládnuteľná náročnosť“ gymnázia, ako som si ju nahovárala, tá sa našťastie však nevyplnila. Počas štúdia na EGMT som opäť ocenila rozmanitosť mimoštudijných aktivít. Milo ma prekvapil aj prístup učiteľov, najmä našej pani triednej učiteľky, ktorá bola veľkým slniečkom a podporovateľom každej našej (prospešnej) iniciatívy či už ako triedy alebo jednotlivcov. Bola to práve pani učiteľka Šuchová, ktorá ma posunula v smere zahraničného štúdia, keď mi predostrela ponuku o štúdiu na nemeckom gymnáziu v Stuttgarde so slovami: „Viki, neskúsite to?“ Hoci mi táto príležitosť o vlások ušla, skúsenosti nadobudnuté počas prijímacieho konania som o rok využila, keď som sa hlásila na strednú školu v meste Fargo, Severná Dakota, USA – tentokrát úspešne. A tak prázdniny pred mojím tretím ročníkom som si zbalila kufre, rozlúčila sa a odišla do USA.
V Amerike som bola vďačná za pripravenosť po jazykovej stránke, ktorú som si priniesla. Nad rámec jazykových schopností som si so sebou priniesla aj dobrú znalosť americkej kultúry, geografie a podobných veľmi užitočných poznatkov pre život v zahraničí. Tie som nadobudla vďaka nespočetným akciám s americkými lektormi a dobrovoľníkmi – tí sú cennou súčasťou EGMT. V Spojených štátoch som skončila strednú školu, prežila si slávnu americkú „graduation“ a zrazu sa ocitla pred ťažkým rozhodnutím – pokračovať na univerzite v USA alebo sa vrátiť domov do Európy. Toto rozhodnutie ma samozrejme trápilo už dlhšie, no ukončenie školy sa stalo realitou a ja som si musela vybrať jednu alebo druhú cestu. Napokon, keď som si sama nevedela pomôcť, obrátila som sa na maminu. Tá mi povedala, že sa nemám kam ponáhľať a že možno by nebolo úplne najhoršie ísť na chvíľku pozrieť domov a rozhodnúť sa po roku. Nakoľko štúdium v USA trvá štyri roky a ja som sa na strednú dostala z ôsmeho ročníku, tak som sa naozaj nemala kam ponáhľať, no bolo na mieste vymyslieť, ako vyplním toto časové okno, ktoré sa mi otvorilo. Prvotne som sa pohrávala s myšlienkou nultého ročníku na univerzite v Jene, ktorý študentov pripraví najmä po jazykovej stránke na štúdium na nemeckej univerzite, neskôr som chcela tento rok zasvätiť práci a našetreniu si zvyšnej čiastky potrebnej na štúdium v USA, ktorá nebola pokrytá štipendiom. Nakoniec som však upustila od obidvoch plánov a rozhodla sa vyskúšať dobrovoľníctvo cez Európsku úniu. Myšlienka „gap yearu“ ani dobrovoľníctva pre mňa nebola nová. Ešte na EGMT sme ako študenti mali mnoho príležitostí sa zapojiť do dobrovoľníckych aktivít a často nás aj navštevovali dobrovoľníci pri príležitosti prednášok o rôznych projektoch a ozrejmení ich práce a motivácie vo vykonávaní danej činnosti.
Ako krajinu pôsobenia som si vybrala Estónsko, nakoľko to bola pre mňa pomerne cudzia krajina a v rámci svojho „voľného“ roku som chcela aj čosi pocestovať. Moja dobrovoľnícka činnosť pozostávala z výučby pohybových a hudobných hodín. Časom som z vlastnej iniciatívy rozbehla hodiny angličtiny pre deti, neskôr aj pre moje kolegyne, keďže mnohé mali nedostatky, prípadne sa necítili komfortne, ak mali rozprávať anglicky. Estónsko mi prirástlo k srdcu – táto krajina sa môže pýšiť nekonečnými lesmi, nedotknutou prírodou, ale aj rozvinutými mestami, infraštruktúrou a veľmi kvalitným a moderným školstvom. Prekvapil ma aj prístup ľudí – Estónci sú spočiatku veľmi zdržanliví, až hanbliví v spoločnosti nových alebo cudzích osôb, no po prebúraní ľadov sú to jedni z najsrdečnejších ľudí, akých som mala možnosť stretnúť.
Aktuálne som (bohužiaľ online) študentkou prvého ročníka Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe a teším sa na príležitosti, ktoré ma ešte v budúcnosti čakajú. ESŠ som vďačná za vzdelanie a pohľad na svet, ktoré ma podržali vo všetkých mojich potulkách svetom.