Táto kniha sa skladá z viacerých ľúbostných príbehov, ktoré tiež obsahujú širokú škálu filozofických myšlienok.
Ja som čítala o príbehu Tomáša a Terezy, ktorý sa odohráva počas 20. storočia v Prahe. Tomáš je lekár v nemocnici v Prahe. Tereza pracuje v hoteli v malom meste. Tomáš išiel na služobnú cestu a ubytoval sa v hoteli, kde pracuje Tereza. Tereza verila na rôzne povery a zvyky. Všetko jej naznačovalo, že sa má s Tomášom po práci stretnúť. Strávili spolu asi hodinu, a Tomáš bol do Terezy úplne zamilovaný, aj keď bola úplne cudzia. O týždeň ho navštívila v Prahe, kde však dostala chrípku a u Tomáša musela ostať skoro týždeň. Aby som nezabudla, Tomáš bol jeden z tých chlapov, ktorí nemali v pláne sa usadiť a neustále behali od jednej ženy k druhej. Ale pri Tereze to bolo iné. Terezu miloval. Avšak ani to ho nezastavilo od toho, aby mal milenku. Volala sa Sabina. Bola maliarka. Tomáš sa cítil najlepšie, keď bol s ňou. Tomáš mal zvláštne zvyky. S nikým nikdy nezostal celú noc. Aj keď sa Tereza presťahovala do Prahy, prenajal jej izbu. Vždy, keď Tereza zaspala, Tomáš odišiel. Keď Tereza zistila, že Tomáš má milenku, veci sa zhoršili. Tereza sa trápila. S cieľom skončiť Terezino trápenie, si ju Tomáš vzal a kúpil jej šteňa. Tereza ho pomenovala po svojej obľúbenej knihe – Karenin. Tereza je fotografka. Na územie Československa prichádza ruská invázia. Tereza trávi svoje dni pozorovaním ruských vojakov a tankov. Pre Terezu je to konečne niečo zaujímavé, odkedy žije v Prahe. Tereza sa stretne so Sabinou v jej ateliéri, Tereza jej navrhla, že jej spraví pár fotografií. To be continued…
Táto kniha sa mi páči a baví ma, pretože je to niečo odlišné od klasickej literatúry pre mládež. Prvé, čo ma zaujalo, bol názov. Postavy sú veľmi záhadné, a páči sa mi, že kniha je plná filozofických myšlienok.
Zaujímavé myšlienky:
A za čo môže stáť život, ak prvou skúškou na život je život sám? Čo sa stalo len raz, sa nemuselo stať vôbec. A ak máme na žitie iba jeden život, nemuseli by sme žiť vôbec.
Všetci bez rozmýšľania odmietame myšlienku, že láska nášho života môže byť niečo ľahké, niečo bez tiaže, predpokladáme, že naša láska je to, čo musí byť, že bez nej by náš život už nebol rovnaký.
Pretože nie je nič ťažšie ako súcit, ani vlastné bolesti, nie sú také ťažké, ako bolesť, ktorú niekto cíti s niekým, pre niekoho, bolesť zosilnená predstavivosťou a predĺžená o sto ozvien.
Svet neskromnosti, kde mladosť a krása nič neznamená, kde svet nie je nič iné ako obrovský koncentračný tábor tiel, jedno ako ďalšie, s dušami neviditeľnými.
Vertigo je niečo iné ako strach z pádu, je to hlas prázdnoty pod nami, ktorý nás pokúša a láka, je to túžba padnúť, proti ktorej sa, vydesene bránime.
Snívanie nie je iba aktom komunikácie, je to aj estetická aktivita, hra predstavivosti, hra, ktorá je hodnotou sama o sebe. Naše sny dokazujú, že snívať o veciach, ktoré sa nestali, patrí medzi najhlbšie potreby ľudstva. Tu spočíva nebezpečenstvo. Keby sny neboli krásne, rýchlo by sa na ne zabudlo.
Petra Bajáková, IV. AG