Samuel Sakál je žiakom III.BG a mnohí ho možno poznajú aj ako člena Slovenskej lyžiarskej asociácie. V rozhovore vám prinášame zaujímavé informácie nielen z jeho lyžiarskeho života.
Kto Vás priviedol k zimným športom? Videla som Vás na lyžiarskom výcviku a mala som dojem, že ste stáli na lyžiach a snowboarde hádam od narodenia… 😊
Športu sa venujem už v podstate od narodenia. Rodičia ma odmalička učili hrať golf, snowboardovať, plávať, jednoducho povedané, hýbať sa. Prvýkrát som stál na snowboarde, keď som mal 7 rokov. Učil ma môj otec. So sestrou sme prešli na snowboard z lyží, lebo celá rodina snowboarduje, rodičia, krstný otec, bratranci a dokonca aj starý otec, ktorý má 66 rokov.
Rodičia Vás museli do športu tlačiť alebo ste ho prirodzene vyhľadávali?
Taký moment nikdy nenastal, aby ma museli rodičia tlačiť do športových aktivít. My sa s otcom navzájom tak poštuchujeme a hecujeme, kto dá viac jázd na snowboarde za deň, krajší gól pri streľbe na bránu či už pri hokeji alebo florbale. Moja povaha je taká, že neviem obsedieť bez aktivity, takže môžem povedať, že šport sám vyhľadávam.
Ak by ste sa mali rozhodnúť – lyže alebo snowboard?
Zo začiatku som sa učil na lyžiach. Vedieť dobre lyžovať bolo jedinou podmienkou k tomu, aby som začal snowboardovať. Takže neváham a vyberám snowboard.
Aké ďalšie športy Vám idú? Vraj ste boli hokejistom…
Áno, to je pravda. Hokej som hral 7 rokov, bol som aj v neoficiálnej reprezentácii, keďže do reprezentácie sa postupuje až v 15-tich rokoch a ja som mal 14, keď som skončil. Neprestal som s ním úplne, chodievame si s otcom a partiou zahrať každý pondelok. Okrem toho hrám aj hokejbal, kde som zatiaľ najproduktívnejším hráčom stredného Slovenska do 16 rokov a potom ešte florbal, turčiansku ligu, kde sa taktiež pohybujem na vrchole tabuľky. Hrám aj golf, kde som vyhral už zopár turnajov. Čiže ak to zhrniem, ide mi to všade, kde držím v ruke palicu 😊.
…a je nejaký šport, ktorý Vám, naopak, vôbec nejde?
Neviem hádzať loptou do diaľky a vo futbale tiež nejako nevynikám, taký priemer. Cez leto by som chcel vyskúšať windsurfing, tak som zvedavý, do ktorej kategórie zaradím tento druh športu.
Plánujete sa športu venovať v budúcnosti profesionálne alebo máte iné predstavy?
Mojou predstavou je venovať sa športu naplno. Samozrejme, je to rizikové povolanie, preto si popri snowboardingu chcem robiť aj školu. Plánujem sa zúčastniť aj olympijských hier v talianskom Turíne v roku 2026 a aj tých ďalších.
Ktorý zo svojich úspechov si najviac ceníte?
Za najväčšie úspechy považujem dva: 5. miesto v talianskom národnom pohári, kde som sa ako ročník 2004 umiestnil medzi staršími reprezentantmi (1991-1997), druhým úspechom je pre mňa tohtoročné 1. miesto vo švajčiarskom Lenku.
Kedy ste získali svoju prvú medailu?
Prvou neoficiálnou medailou bola tá, ktorú som získal v celoslovenskej školskej lige, kde ma prihlásila pani učiteľka Ogureková, moja učiteľka anglického jazyka na ZŠ. Obsadil som druhé miesto a následne už len pódiové umiestnenia. Prvú oficiálnu medailu sa mi podarilo získať teraz, vo švajčiarskom Lenku. Obsadil som prvú priečku v snowboardcrosse, rok po tom, ako som ho začal trénovať.
Aké športové trofeje ste získali tento školský / kalendárny rok?
Trofej za sezónu 2020/2021 som získal len jednu, prvé miesto vo švajčiarskom Lenku. Spolu s trofejou som dostal snowboardové okuliare a peňažnú odmenu.
Čo je pre Vás väčším sklamaním, zlá známka alebo neúspech na svahu?
Momentálne stále tá zlá známka, keďže po prvej sezóne snowboardcrossu si nejaké veľké nádeje na úspechy nerobím.
Šport na úrovni, ktorej sa venujete si určite vyžaduje aj veľkú absenciu v škole. Ako to zvládate? Patríte medzi dobrých študentov a škola, na ktorej študujete je pomerne náročná…
Online vyučovanie mi veľmi vyhovuje preto, lebo môžem cestovať, ale zároveň sa môžem pripojiť na hodiny v škole a nevymeškať. So známkami som na tom veľmi sľubne, dovolím si povedať (zaklopem si). Škola sa dá takto počas online stíhať, zadania odovzdávam aj na výjazdoch. Keď som bol v Rusku so šesťhodinovým posunom na juniorských majstrovstvách sveta, mali sme diskusiu s mojimi spolužiakmi. Aj im ďakujem, že sa mi vedeli takto prispôsobiť.
Aký je recept na úspech v športe – talent alebo tvrdá drina? Veľa ľudí si myslí, že talent stačí a potom sa ľahko vzdávajú, sklamaní, že sa im nedarí…
Niekedy človek drie, ale nič mu to neprináša. Na druhej strane si niekto myslí, že je talentovaný, tak nepotrebuje viac, ako má, ale ten zhasne ako sviečka v prievane. Treba to nakombinovať tak, aby bol aj talent, aj drina. Tréner vraví, že šampión sa formuje 10 rokov.
Ako vyzerá príprava športovca na preteky? Koľko hodín tréningov, ako intenzívne, aká strava, aký režim?
Každý večer si dávam strečing, ráno okolo 6:30 treba rozhýbať kĺby a môžem fungovať. Nemáme zatiaľ rozpočet na to, aby sa dalo intenzívne trénovať na ľadovci, v drahých strediskách s výbornými traťami. Keď nie som na snehu, tak dva dni po sebe cvičím a potom mám deň voľna, dva dni cvičím a zase deň voľna a takto sa to strieda. Popritom si idem ešte za dom zastrieľať na bránu s bratrancom, keď je na Slovensku. Stravu zatiaľ nemám až tak upravenú, ale celkovo sa stravujem v poriadku, jedávam domáce mäso, vajcia, zeleninu.
Máte nejaký špeciálny rituál pred veľkými pretekmi?
Rituál nemáme, ja si vždy pred pretekmi pustím hudbu, aby som sa vyhecoval a podal stopercentný výkon. Pred spaním si prejdem po slepiačky trať, aj 10x, a takisto aj tesne pred štartom, aby si moje svaly zapamätali, čo ich čaká.
Kto z rodiny je Vaším najväčším fanúšikom?
Mojím najväčším fanúšikom nie je nikto iný ako môj ocino, ale veľmi, veľmi tesne za ním je moja mamina a starí rodičia. V našej rodine nie je nik, kto by ma nepodporoval v tom, čo robím, či už je to snowboard, golf, hokejbal alebo škola.
Máte aj nejaké nešportové záľuby?
Občas si zahrám na dovolenke so starou mamou, maminou a ocinom Scrabble a ešte robím fingerboarding.
Desana Kiselová a Monika Loncová