Rozhovor s Jozef Sopoligom, riaditeľom Evanjelického gymnázia v Martine.
Jozef, z vlastnej skúsenosti učiteľa aj rodiča viem, že na našej škole sa snažíte vnímať a rozvíjať gramotnosť vašich žiakov komplexne. Tento rozvoj škola realizuje prostredníctvom konkrétnych projektov prispôsobených pre jednotlivé stupne školy a druhy gramotnosti. Keď si len v krátkosti zaspomínam, vybavujú sa mi projekty a aktivity zamerané na finančnú, čitateľskú, mediálnu, počítačovú a kultúrnu /hudobná, výtvarná/ gramotnosť. Zabudol som na niečo?
Dovolím si začať trochu zoširoka. Už v roku 2018 som v koncepcii rozvoja školy prišiel s víziou školy, ktorá by bola miestom, kde skupinové ako aj individuálne myslenie je vnímané ako hodnota, je viditeľné a aktívne podporované ako súčasť bežnej, každodennej skúsenosti všetkých členov spoločenstva. Je to zámer a vízia, s ktorou pôvodne prišiel harvardský profesor R. Ritchhart. Jej zámerom je vybudovanie takej kultúry v škole, ktorá podporuje rast žiaka v akademickej oblasti, rozvoj jeho potenciálu a podporuje zážitok z učenia sa tak, aby bol žiak aktívny, samostatne mysliaci (kreatívny, reflektujúci, kriticky mysliaci), motivovaný, a angažovaný. V konečnom dôsledku by toto všetko malo viesť k zlepšeniu jeho výsledkov, prebratiu zodpovednosti za vlastné vzdelávanie a k väčšej osobnej slobode.
Vedel by si trochu viac konkretizovať, ako to celé na našej škole začalo?
Všetko to vlastne začalo už v roku 2016, keď som sa dostal ku knihe R. Ritchharta: Intellectual Charakter, ktorá ma veľmi zaujala. V tomto roku som začal na hodinách fyziky na našom gymnáziu aplikovať osvedčené postupy podporujúce rozvoj myslenia a jeho zviditeľňovania. Tieto postupy voláme myšlienkové rutiny.
Cieľom pilotovania bolo tiež získať osobnú skúsenosť so zavádzaním nových postupov vo vyučovaní a zároveň zistiť, kde môžu byť potenciálne problémy pri aplikácii týchto postupov v rámci celej školy. Výstupmi z tejto mojej praxe sú video ukážky z hodín, písomné materiály a dokumentácia žiackeho uvažovania počas hodín, v písomnej forme zachytené reakcie žiakov a údaje zo spätnej väzby žiakov. V rámci tejto fázy bola nadviazaná spolupráca s International School of Amsterdam, kde úzko spolupracujú priamo s R. Ritchhartom na rozvoji kultúry myslenia.
Takže si si to vyskúšal na vlastnej koži… Čo nasledovalo potom?
Nasledovala fáza rozširovania personálnych kapacít pre implementáciu kultúry myslenia v škole.
V školskom roku 2017/2018 riaditeľ a zástupkyne pre 1. stupeň ZŠ a gymnázium absolvovali online vzdelávanie týkajúce sa rozvoja kultúry myslenia na Harvardskej univerzite, ďalší traja kolegovia sa zapojili do online vzdelávania týkajúceho sa používania myšlienkových rutín. Súčasťou vzdelávania bola zakaždým spoločná reflexia spôsobu vzdelávania v rámci školy. Bola to výborná skúsenosť, ktorá ma obohatila najmä v tom, aká je dôležitá interná komunikácia medzi pedagógmi a ich spoločná reflexia praxe v škole, ktorá je založená na vzájomnom rešpekte, otvorenosti a spoločnom hľadaní riešení.
Ak tomu dobre rozumiem, zapojil si do tejto svojej iniciatívy zástupkyne a ďalších učiteľov, ktorí prešli vzdelávaním. No to asi samo o sebe nestačí, aby došlo k systematickej zmene v škole.
Samozrejme, cieľom nebolo dostať sa k dobrému vzdelávaniu, ale dobré postupy aplikovať v školskej praxi. Bez učiteľov to samozrejme nejde. V školskom roku 2018/2019 sme v škole založili inovatívnu skupinu, ktorú interne voláme INS, ktorej členmi sú vedúci predmetových komisií, metodických združení zo všetkých stupňov vzdelávania od materskej školy až po gymnázium a ďalší, ktorí chcú. V rámci tejto skupiny prebieha interné vzdelávanie zamerané na rozvoj postupov podporujúcich myslenie. V spomínanom školskom roku sa udialo úvodné vzdelávanie v používaní myšlienkových rutín a dávaní spätnej väzby. Začali sme v rámci INS používať myšlienkové rutiny na hodinách, chodili sme navzájom na hospitácie, dávali sme si navzájom spätnú väzbu. Zároveň sa všetci vedúci PK a MZ zúčastnili vzdelávania: kurzu ako mentorovať. Ďalší učitelia, ktorí mali záujem, sa zúčastnili mentoringu organizovaného organizáciou Leaf.
To ste realizovali naprieč všetkými stupňami od materskej školy po gymnázium?
Áno, lebo som presvedčený, že tento prístup je vhodný pre všetky vekové kategórie žiakov, ktorí u nás študujú. Od októbra 2019 sme navyše dostali príležitosť, aby sme na tieto naše iniciatívy dostali podporu z Operačného programu Ľudské zdroje, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho sociálneho fondu v rámci výzvy „Čitateľská, matematická, finančná a prírodovedná gramotnosť na gymnáziách“. Dopadovou skupinou sú pedagógovia a žiaci nášho bilingválneho gymnázia. Projekt sa volá Zvýšenie kvality vzdelávania viditeľným myslením a je rozpočtovaný v sume 279 730,93 EUR na obdobie do septembra 2022.
Vedel by si viac priblížiť, na čo sa v rámci projektu Zvýšenie kvality vzdelávania viditeľným myslením použijú, resp. používajú finančné prostriedky?
Prvým okruhom sú extra hodiny a mimoškolská činnosť. V rámci tejto hlavnej aktivity sme na našom bilingválnom gymnáziu zaviedli nové predmety a dali sme do ponuky nové krúžky, ktoré by mali podporovať myslenie, ktoré je predpokladom rozvoja gramotnosti, či už čitateľskej, matematickej, prírodovednej alebo finančnej. Napríklad v 5. ročníku si môžu naši gymnazisti vybrať napríklad: biochémiu, matematickú analýzu alebo fyziku pre medikov. Pre žiakov v ďalších ročníkoch máme v ponuke fyzikálne praktikum, analýzu umeleckých diel, aplikovanú ekonómiu, automatizáciu a základy manažérskych a komunikačných zručností. Z krúžkov by som spomenul krúžky zamerané na prírodné vedy, matematiku, fyziku, programovanie a automatizáciu, chémiu a tiež dramatický krúžok.
Ako by si doteraz zhodnotil túto časť?
Sme radi, že žiaci majú záujem nielen o výberové predmety, ale aj o jednotlivé krúžky. Čo nás veľmi zabrzdilo bol zátvor školy minulý školský rok, kedy sme nemohli realizovať niektoré krúžky. Verím, že budeme čo najdlhšie v škole prezenčne a príležitosť realizovať aktivity projektu bude v tomto zmysle lepšia ako minulý rok.
A čo ďalšie aktivity v rámci projektu?
Druhou hlavnou aktivitou je vzdelávanie pedagogických zamestnancov a pedagogické kluby. Pedagogické kluby sme realizovali počas celého minulého školského roku, väčšinou to bolo v on-line forme. V rámci projektu sme sa stretávali, resp. stretávame v rámci troch klubov: INS, Prírodovedno-matematický a Projektový.
Vedel by si popísať, čím sa zaoberáte v rámci jednotlivých klubov?
Klub INS (názov klubu je odvodený od slova inšpirácia) je zameraný na podporu učiteľov pri rozvíjaní všetkých druhov gramotností. V rámci klubu sa venujeme spôsobom a metódam ako u žiakov podporiť myslenie v prírodovednej oblasti, aby sa úroveň ich gramotnosti zvyšovala. Napr. prvý rok sme sa zaoberali zmenami postojov učiteľov (od fixného nastavenie k rozvojovému) vo vzťahu, ako vnímajú inteligenciu, schopnosti a talent žiakov. Išlo o súbor aktivít podporujúcich zmenu prístupu učiteľov k vyučovaciemu procesu a následné zvýšenie kvality gramotnosti žiakov. Minulý školský rok sme sa zaoberali tým, ako vytvoriť podmienky v triede tak, aby došlo k prehĺbeniu gramotnosti prostredníctvom používania myšlienkových rutín a vytvárania príležitostí k hlbokému pochopeniu. Tento rok sa zaoberáme aktívnym učením sa žiakov s dôrazom na používanie učiteľského jazyka, využívanie času a interakcie, ktorú učiteľ vytvára na hodine.
V Prírodovedno-matematickom klube sme sa zaoberali napr. tým, ako aplikovať STEM prístup, výskumné metódy v prírodovedných predmetoch, či aká je a ako by sa dala využiť Hejného metóda v matematike na gymnáziu. Diskutovali sme o tom, ako vytvoriť príležitosti pre žiakov, ktoré by podporovali ich prírodovednú gramotnosť cez praktickú činnosť napr. prostredníctvom externej prírodovednej učebne, používania 3D tlače a modelovania, programovania microbitov alebo napr. využívanie digitálnych meracích prístrojov a senzorov (Vincilab).
Projektový klub je zameraný na podporu učiteľov, ktorí vedú žiakov v organizovaní rôznych projektov zameraných na rozvoj organizačných schopností a najmä ich finančnej gramotnosti. Učitelia diskutovali o tom, ako naučiť žiakov vypĺňať rôzne žiadosti, ako nájsť sponzorov a požiadať ich o podporu projektu, ako sa zorientovať v rôznych pravidlách, predpisoch a zákonoch týkajúcich sa financovania projektu, ako vysvetliť žiakom, ako napísať motivačný list, zorganizovať a správne realizovať zbierku, ako urobiť rozpočet akcie a jej vyúčtovanie. Napríklad minulý školský rok tento klub spolu so žiakmi realizoval kampaň a zbierku na pomoc partnerskému cirkevnému zboru na Ukrajine. Zbierka bola určená na pomoc ľuďom v núdzi.
Je možné z tohto projektu financovať aj vybavenie školy?
Tento projekt nám dal príležitosť, aby sme školu vybavili počítačmi, laptopmi, zariadeniami a senzormi na laboratórne merania, programovateľnými mikropočítačmi so senzormi, zariadením chemického laboratória, ale tiež sme dovybavili knižnicu odbornou literatúrou.
Projekt ešte nie je ukončený, ako by si zhodnotil jeho celý priebeh. Prípadne, s akými problémami ste sa stretli?
Asi najväčšou prekážkou v plnej realizácii projektu je pandémia. Napríklad v projekte máme naplánované školenia pre pedagógov ako vzdelávanie STEM, kritické myslenie – základ k zvýšeniu gramotnosti rozvíjanie finančnej gramotnosti na ZŠ a SŠ, rozvoj podnikateľských zručností, alebo vzdelávanie zamerané na metodiku rozvoja čitateľskej gramotnosti na hodinách slovenského jazyka a literatúry. Tieto vzdelávania sme nemohli realizovať, keďže podmienkou zo strany agentúry je, aby boli realizované prezenčne. Verím, že sa nám to podarí tento rok.
Dôležitým článkom v tomto komplexnom procese sú nesporne aj kvalitne pripravení a dostatočne motivovaní učitelia. Ako by si zhodnotil ich zapojenosť v tomto procese?
Chcem vyjadriť všetkým svojim kolegom poďakovanie za ich aktívny prístup a účasť na tomto projekte. Napriek Corona kríze sa pravidelne, či už on-lineovo alebo prezenčne, stretávali v rámci pedagogických klubov, aby pracovali nielen na svojom zlepšovaní, ale aj na zlepšovaní celej školy. Môžem povedať, že máme skvelých učiteľov, ktorí poctivo pracujú na inováciách, aby mohli odovzdať to najlepšie svojim žiakom, z ktorých, veríme, sa raz stanú skvelí a múdri vedci, učitelia, literáti, ale aj právnici, inžinieri či lekári.
