Rozhovor so Zuzanou Gombárskou

Zuzana Gombárska je nová učiteľka na EGMT. Je triednou učiteľkou I.AG. Učí matematiku a charakterizovala by sa ako prísna, ale spravodlivá. Vždy, keď má čas, tak si rada prečíta nejakú knihu.

Aké sú vaše koníčky?
Nedávno som si s mojimi deťmi našla spoločný koníček – pletieme z puffy vlny. Uplietli sme si už šály, rukavice a aj deky. Naším ďalším spoločným koníčkom sú spoločenské hry. Radi hráme Osadlíkov z Catanu, Európsky express, dokonca aj stolový Minecraft. No a v neposlednom rade Doulingo, kde ťahám 460 dní španielčinu.

Ak by ste mali možnosť na sebe zmeniť jednu vec, ktorá by to bola?
Naučiť sa hovoriť nie a doťahovať veci do konca s rovnakým nadšením, ako keď ich začínam.

Čo ste vyštudovali?
Vyštudovala som učiteľstvo, kombináciu anglického jazyka a literatúry s matematikou.

Prečo ste sa stali učiteľkou?
Nie vždy som chcela byť učiteľkou. Skutočné nadšenie som pocítila až počas štúdia na VŠ. Človek si až po rokoch učenia uvedomí, že je to naozaj veľká zodpovednosť, no nadšenie ma stále drží.

Ak by ste sa nestali učiteľkou, čím by ste pravdepodobne dnes boli?
Keďže ma baví organizovanie a pripravovanie, tak by som sa videla na mieste nejakej manažérky vo firme.

Ak by ste sa mohli rozhodnúť ísť žiť do ktorejkoľvek krajiny sveta, kde by to bolo a prečo?
Do Veľkej Británie, pretože sa mi páčia ich tradície, kultúra, história, ktoré podľa mňa najviac prevládajú v tých menších mestečkách.

Keby ste sa mohli stretnúť s nejakou slávnou osobnosťou, s kým by ste sa stretli a prečo?
S Jindrou Petákovou napríklad. Jej kniha Matematika je fantastická pomôcka. No pre mňa človek nemusí byť práve slávny, aby ma tešilo stretnutie s ním. Rada sa stretávam s ľuďmi, od ktorých sa môžem učiť.

Vedeli by ste si spomenúť na tri udalosti vo vašom živote, ktoré vás najviac ovplyvnili?
Štúdium na VŠ, pretože mi to zmenilo moje predstavy o budúcnosti a o učiteľstve, vstup do manželstva a deti samozrejme.

Máte nejaký učiteľský alebo životný vzor?
Nedá sa povedať, že mám vzor. Rada sa stretávam a učím od ľudí, z ktorých vyžaruje, že ich naozaj zaujíma to, čo robia a sú v tom výborní. Títo ľudia sú pre mňa inšpiráciou.

Čo by bolo treba spraviť, aby sa matematika stala obľúbeným predmetom u študentov?
Ja nevyžadujem od žiakov, aby mali matematiku radi, pretože nie všetci študenti sú prírodovedne založení, niektorí sú humanisti, ďalší jazykári a iní sú umelecky založení.
Vážim si každého žiaka, ktorí sa vie zaradiť, chápe, čo mu ide a venuje sa svojej vášni a nečaká zo všetkého jednotku.
Vážim si každého žiaka, ktorý si vyberie cestu bilingválneho štúdia a nevzdáva sa pri pádoch, ktoré sa v matematike z času na čas objavia. Verím, že všetka snaha sa im v dobrom vráti.
Samozrejme, že existujú žiaci, ktorí sa matematike naozaj chcú venovať. A im chcem pomôcť objavovať krásy, vzťahy a zákutia matematiky, pri ktorých pocítia ozajstnú radosť.

Študenti považujú matematiku za najťažší predmet v prvom ročníku. Čo by podľa vás študentom pomohlo popri doučovaní zvládnuť toto náročné obdobie?
Nevzdávať sa. Treba si robiť poznámky a zorganizovať si deň tak, aby ste mali čas na precvičovanie príkladov a teórie z matematiky, stačí 10 – 15 minút. Keď natrafíte na problém, ktorému nerozumiete, treba ho hneď riešiť. Každý problém má riešenie, ale je nutné nájsť ho okamžite.

Za rozhovor ďakuje Lea Maníková