Rozhovor s Marianou Aljou – Slovenkou bývajúcou na Ukrajine, ktorá so svojimi synmi utiekla pred vojnou do Martina

Ako ste sa dostali do Martina? Aká bola cesta?
Dlho sme sa rozhodovali, či odísť z Ukrajiny. A keď padlo rozhodnutie, že ideme, ostala najbezpečnejšia cesta z Odesy na juh k rumunským hraniciam, potom trajekt cez Dunaj, do Rumunska. Po ceste sme mali šťastie na dobrých ľudí, ktorí nás viezli vo svojich autách.

V Brašove (Rumunsko) ma už čakal brat so švagrinou, to sme už vedeli, že ďalej bude cesta v pohode.

Mala si už pred tým kontakt s mestom Martin?
Ja som vlastne rodená Martinčanka, len tak trochu rozbehaná po svete. 😉

Ako sa cíti tvoje dieťa na škole? Čo mu ide najľahšie, a čo ide najťažšie?
Budem hovoriť teraz z pozície mamy Ukrajinca. Prijali nás veľmi pekne, mala som z toho veľmi príjemný pocit a som veľmi vďačná vašej škole.

Najťažšia je jazyková bariéra, no tu pomáha angličtina a ešte ruky a nohy 😉 Syn mal obavy, ako ho budú oceňovať, ako sa budú k nemu správať deti, keďže nevie po slovensky. Postupne sa uvoľňuje, otvára kontaktom.

Ako prežíva tvoje dieťa odchod z domu, a prvé dni a týždne v novom prostredí?
Je mu veľmi smutno, chce vedieť, na ako dlho tu sme, kedy sa už vrátime. Doma vlastne nechal všetko. Smúti za otcom, za kocúrikom, chýbajú mu priatelia zo školy a plaveckého klubu. Cíti sa veľmi neisto.

Vnímaš, že sú deti z Ukrajiny iné ako slovenské deti?
Nie, deti sú všade rovnaké, ak neberieme do úvahy, čo ukrajinské deti prežili. Internet, hry, sociálne siete, škola, krúžky, záľuby – ja rozdiel nevidím.

A dospelí?
Ani dospelí, práca, dom, možno ukrajinské maminky viac vyvárajú.

Čo aktuálne najviac trápi ukrajinské maminy?
Asi budúcnosť detí. Ako dlho bude konflikt trvať, a hlavne, čo ďalej? Bude sa kam vrátiť, ako ti tam potom bude, kde sa budú deti učiť? Budúcnosť je veľmi neistá.

Nejaké odporúčanie pre slovenské deti a rodičov, čoho sa vyvarovať v komunikácii s ukrajinskými deťmi?
Netlačiť na nich. Uvedomiť si, že deti prežili to, čo my si nemôžeme predstaviť. A rôzne zvuky, slová vyvolávajú u nich bolestivé spomienky.

Čo vám zatiaľ na Slovensku najviac chýba? Čo vás najviac prekvapilo/zaskočilo?
Zaskočila ma konzervatívnosť Slovákov, ak sa niečo robí ináč, ako je u nás zvykom, už je to nesprávne. To sa týka hlavne kuchyne a stravovacích návykov.

V čom sa líši kuchyňa ukrajinská od tej slovenskej? Nejaké špeciálne UA recepty/ingrediencie?
Slováci sú strašne chleboví :)) v Ukrajine sa jedia kaše (pohánková, ovsené vločky) každý deň. Lievancami s kyslou smotanou na raňajky tiež nikoho neprekvapíš. No a ukrajinský boršč s pampúšikmi (chlebové buchty) s cesnakom – to je klasika.

Ešte jedia viac zeleniny, či už v šalátoch, či v jedlách.

Aká je tvoja úloha/náplň práce na našej škole? / V ukrajinskom komunitnom centre?
Pomôcť – aby pochopili, aké práva, ale povinnosti tu Ukrajinci majú, komunikácia s úradmi, pomôcť im začleniť sa do života.

Čo ešte treba dodať? 😉
Niekedy sa treba s nimi jednoducho vyrozprávať v ich rodnom jazyku. Slovákom vysvetliť, čo momentálne ukrajinské maminy a deti cítia.

Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán, Koordinátor práce s verejnosťou a zahraničím