Rozhovor so Solomiiou Kalenych, našou novou ukrajinskou pedagogickou posilou

Vnímaš, že sú deti z Ukrajiny iné ako slovenské deti?
Deti sú deti 🙂 nepoviem, že sa veľmi líšia. Majú podobné záujmy a podobné hry. Ako väčšina detí majú svojich miláčikov, ktorých veľmi milujú. Som presvedčená, že už čoskoro nájdu veľa slovenských kamarátov a kamarátok.

Ako by sme im vedeli pomôcť? Ako im lepšie porozumieť?
Potrebujú čas. Nemôžeme ich nútiť, aby začali rozprávať, hrať sa a komunikovať okamžite. Niekedy môže sa stať, že odmietajú našu pomoc, ale to len preto, lebo sa ešte boja ju prijať. Musíme byť opatrní a nájdeme spoločný jazyk.

Čo ti zatiaľ na Slovensku najviac chýba? Čo ťa najviac prekvapilo/zaskočilo?
Chýba mi moja rodina a kamaráti, hlavne v takejto tažkej chvíli.
Ale na Slovensku sa cítim pohodlne. Bývam tu už šesť rokov, spoznala som veľa dobrých a zaujímavých ľudí. Slovenské zvyky a tradície sú veľmi zaujímavé, každý raz zisťujem niečo nové.

V čom sa líši kuchyňa UA od tej slovenskej?
To je najčastejšia otázka:-)

Ukrajinská kuchyňa je moja obľúbená. Pirohy, holubtsi, boršč…Samozrejme, máme veľa podobných jedál, nakoľko to je slovanská kuchyňa. Rada učím svojich kamarátov ako robiť ukrajinské pirohy, oni ma učia ako robiť slovenské.

Aká je tvoja úloha/náplň práce na našej škole?
Som asistentka, snažím sa pomôcť ukrajinským žiakom a učiteľom v ich spoločnej práci. Taktiež máme spolu hodiny slovenského jazyka. Učíme sa písať, čítať a rozprávať po slovensky. Už čoskoro budú vedieť čítať diela Štúra 🙂

Za rozhovor ďakuje Tomáš Gulán, Koordinátor práce s verejnosťou a zahraničím