Keď sme raz prechádzali s kolegami areál školy, zastavili sme sa pred nepoužívaným krytom pieskoviska. Ležal zarastený trávou a zavadzal na mieste, kde sme v rámci Prírodovedno-matematického klubu plánovali vytvoriť priestor pre externé experimentálne vyučovanie. Tvar a materiál krytu jednoznačne inšpiroval k recyklácii na niečo využiteľné. Napadlo nám zapustené parenisko. Veď vrchnú časť už máme, stačí iba vykopať vnútorný manipulačný priestor. No, nie celkom. Po prvotnom rýchlom nadšení sme narazili na niekoľko prekážok, ktoré sme museli operatívne aktualizovať. A tak sa zo zapusteného pareniska stalo polozapustené parenisko na vyvýšených podperách (odteraz len parenisko).
Trvalo rok, kým sme sa dostali k tomu, ako premeniť myšlienku na realitu. Až sme si jednu stredu povedali: „Poďme s tým už niečo urobiť.“ Namiesto vzdelávania v klube sme si obliekli pracovné oblečenie a vyzbrojení lopatami, rýľmi, krompáčom, pitným režimom a kopou odhodlania sme začali fázu jedna – výkopové práce. Zameranie vertikálne aj horizontálne, kolíkovanie, môžeme začať … Práca išla pekne od ruky a hlavne pán riaditeľ sa prejavil nielen ako zdatný kopáč, ale i ako happines manager. Samozrejme, táto šou sa nezaobišla bez patričného publika, a tak sa k nám po chvíli pridali družinári. Za jedno popoludnie sme vykopali vnútorný manipulačný priestor a presunuli asi tri tony zeminy. Neobjavili sme žiaden zakopaný poklad ani Atilovu hrobku.
Po Veľkej noci sme pokračovali v nastavenom stavebnom rytme. Technická skupina montovala podpery, netechnická odstraňovala trávnu mačinu a vozila kompost zo školského kompostoviska. Na treťom stretnutí sme spevnili podklad podpier a umiestnili kryt na definitívne miesto. Skoro dokonalý produkt… Samozrejme sú na ňom vidieť nejaké stavebné chybičky, ale je to naše. Vykopané, uložené a vydláždené s láskou a nadšením.
Poslednou kapitolou bude záverečný tunning – primontovanie kusov plexiskla a výklopných dvier. Nevieme ešte celkom presne, ako tie dvere primontujeme, ale tím dizajnérov na tom tvrdo pracuje. Nič nám však už nebráni, aby sme začali pestovať. A čo? Nechajte sa prekvapiť.
Za pomoc pri realizácii projektu ďakujem všetkým, ktorí sa zapojili a namiesto opravovania písomiek či vzdelávania sa obetovali popoludnia spoločnej dobrej veci. Sú to p. riaditeľ, školníci Martin a Jarko, učitelia prírodovedných predmetov Monika, Pavol, Martin, Lukáš, a študent III. BG Maťo Čajka. Ešte nás čaká kusisko práce, čiže ak máte záujem pripojiť sa aj vy, dajte vedieť.
Miroslav Škoviera
