Žiaci nechcú písať písomky. Na tom nie je nič prekvapujúce, veď do školy sa nechodí kvôli testom, percentám alebo známkam, ale kvôli vedomostiam a schopnostiam! Ak sa popri tom formuje aj žiacky postoj a charakter, je to do veľkej miery naplnenie odborného označenia výchovno-vzdelávacieho procesu.
Témou evanjelického náboženstva vo ôsmom ročníku je stredovek, reformácia, protireformácia a učivo siaha až ku štúrovcom. Nechcel som žiakov a ani seba zaťažovať nejakou písomkou, lebo niekedy výsledok písomky mrzí viac pedagóga ako žiaka samotného. Zo sociálno – komunikačného výcviku nám ostali spomienky na spoločné piesne a diskotéku, a tak sme si dali za úlohu, že si v jeden tmavý, chladný a sychravý novembrový večer, vytvoríme stredovekú atmosféru na spoločnej oslave.
Žiadny bál vyfintených šľachticov, ale hostinec plný jedla, pitia a všakovakej stredovekej „lúzy“ oblečenej v dobových kostýmoch. Prišiel aj mních Tetzel, ktorý predával školské odpustky sľubujúci kadečo vybaviť u vyučujúcich, ale Martin Luther zmaril jeho ziskuchtivé plány. Ale aspoň spoločne a plný elánu naučili žiakov pieseň so stredovekým motívom o smrtke na Pražskom orloji. Stoly sa prehýbali pod vysmážanými zemiačikmi, svetlý a tmavý penivý mok tiekol v litroch (Sprite a Coca-Cola). Družina chlapcov porazila dievčenský team vo vedomostnom kvíze. Získali krabičku Tic-Tacov, ale tešili sa akoby vyhrali Bitku pri Moháči. Dvorné slečny tancovali a dvorní chlapci v šíkoch behali po chodbe, akoby robili spanilé jazdy husitov. Už chýbal len oheň. O stredoveku sme sa učili doslovne na vlastnej koži. Časy sú ťažké, ľudia otupjevávajú a človek nikdy nevie, či sa taký stredovek nemôže vrátiť?
Teraz už pár riadkov napísaných s plnou vážnosťou. Veľmi pekne sa chcem poďakovať žiakom, rodičom, ktorí prispeli a pomohli zorganizovať takéto podujatie a taktiež kolegyniam Michaele Konečnej, Miriam Jurovcovej a kolegovi Tomášovi Gulánovi, ktorí pomáhali s pedagogickým dozorom.
Ľuboš Froľo
