Rozhovor s Teréziou Piršelovou

Tete, na EGMT si maturovala pred troma rokmi, v čase vypuknutia pandémie. V čom bola tvoja skúsenosť na strednej iná?
Keďže pandémia vypukla až niekedy za polovicou môjho posledného ročníka na EGMT, mohli sme mať stužkovú, aj dozvuky, aj väčšinu z tých príjemných vecí, ktoré sa v maturitnom ročníku odohrávajú. To, čo nás obišlo, sú samotné maturity. Ale neznamená to, že z nás opadol stres, do poslednej chvíle sme nevedeli či nakoniec budú alebo nie. To, čo vnímam až teraz s odstupom času je, že sme sa nemohli poriadne so spolužiakmi a s triednou rozlúčiť na konci školského roka. V tomto ohľade sa stredná škola ešte dlho akokeby ani neskončila, len to všetko nejako postupne vyšumelo. (Možno preto sa sem stále vraciam hehe).

V ESŠ pracuješ momentálne na administratíve, recepcii ale pričiňuješ sa aj na dizajnovaní školského merchu. Povedz nám o tom viac.
V podstate je to kancelárska robota okorenená o stretávanie bývalých mladších spolužiakov a učiteľov, ale aj veľa nových tvárí, ktoré sa medzi tým stali súčasťou školy. Nikdy som nechcela robiť v kancelárii a z komunikácie s ľuďmi som mala stres, čiže v tomto sa trochu prekonávam, ale ten dizajn popri tom ma neskutočne baví. Maťo Borcovan v podstate už celé moje štúdium na EGMT robil krásne veci, čo sa týka vizuálnej prezentácie školy. Výborne sa mi s ním teraz spolupracuje na nových predmetoch k 20. výročiu školy a myslím, že aj vy sa máte na čo tešiť.

Popri práci sa venuješ aj dobrovolníctvu a práci v komunitnom centre pre odídencov z Ukrajiny. Prečo je pre teba dobrovoľnícka práca dôležitá? Podporuje EGMT dobrovoľnícke činnosti?
EGMT je škola, ktorá nielenže podporuje svojich študentov v dobrovoľníctve, ale z mnohých z nás aj nadšených dobrovoľníkov vychovala. V komunitku dobrovoľníčia aj Zuzka Kubíková a Soňa Kmeťová, ktoré sú tiež absolventkami EGMT. Škola sa doslova hemží príležitosťami dobrovoľníčiť a vždy to bola zábava, najmä ak sa dohodnete aj so spolužiakmi. Pre mňa možnosť dobrovoľníčiť znamená to, že som istým spôsobom privilegovaná a že mám dostatok energie a prostriedkov pomôcť niekomu, kto sa má horšie. A keď túto energiu a prostriedky mám, tak prečo ich nevyužiť? Myslím si, že každý z nás by sa mal na tejto planéte cítiť dobre, mať tu nejaké zázemie, blízkych, základné istoty, ako je strecha nad hlavou a mať čo jesť a piť. Dobrovoľníctvo je pre mňa snaha priblížiť sa k tomu, aby to tak aj naozaj bolo.

Ako si spomínaš na strednú školu? Nejaké pozitívne/negatívne a iné zážitky?
Stredná škola, samozrejme, nie je vždy ľahká a určite som mala aj učiteľov, ktorých štýl komunikácie alebo vyučovania mi úplne nesedel, ale teraz už mi zostali asi len tie príjemné spomienky. Hlavne keď zoberiem do úvahy, že som sa v maturitnom ročníku dala dokopy s mojim terajším priateľom, tiež úspešným absolventom EGMT, ktorý teraz študuje v Anglicku. V dobrom spomínam aj na akcie ako lyžiarsky, KOŽAZ, či na stužkovú a prípravy na ňu.

Od budúceho roka nastupuješ na štúdium návrhárstva v Liberci. Pomohlo ti štúdium na EGMT s rozhodovaním sa na čo sa v budúcnosti zameráš?
Nie som si istá či sa zrovna mne dalo pomôcť – mala som záujem o dva podľa mnohých ľudí protichodné odbory a vo všetkých testoch, ktoré sme ako trieda absolvovali v rámci kariérneho poradenstva, mi vyšli tieto dva odbory s rovnakým počtom bodov. Nakoniec som sa po dvoch rokoch štúdia fyziky na VŠ v škótskom Dundee rozhodla, že to nie je to, čo chcem robiť každý deň a prihlásila som sa na návrhárstvo do ČR.
Pri výbere VŠ mi však škola aj napriek tomu veľmi pomohla a keďže som sa hlásila do škôl v UK, tej pomoci som potrebovala asi viac ako väčšina študentov. Mala som šťastie, že som študovala na škole, kde vyučujú aj učitelia, ktorí študovali v UK a aj učitelia priamo odtiaľ, vďaka ktorým som do školy nastúpila pomerne dobre pripravená na to, čo ma čaká.

Akú radu by si dala prvákom gymnazistom, ktorí si nie sú istí akým profesionálnym smerom sa ubrať?
V prvom ročníku je ešte veľa času na to, aby ste si mohli vyskúšať všetko, čo vás zaujíma. Určite je dobré sa zamýšľať nad tým, ako bude vyzerať každodenný život vo vašom vysnívanom povolaní. Ak by to malo byť stále len utrpenie, stres a nuda, nestojí vám za to ani ten najvyšší plat.
Veľa sa pýtajte ľudí, ktorí robia to, čo by ste jedného dňa chceli robiť aj vy. Pozerajte si aj príbuzné odbory – niekedy to, čo vás najviac baví na tom vašom odbore má aj nejaký samostatný odbor, ktorý sa tiež dá študovať (napríklad ak vás na šití baví upcyklovať staré kusy látok a vytvárať z nich nové veci, no nebaví vás až tak robiť strihy oblečenia, skúste textilný dizajn namiesto odevného).

Ktorí učitelia na EGMT ťa pozitívne ovplyvnili a formovali a v čom?
Pán učiteľ Štubňa výrazne ovplyvnil môj záujem o vedu. Hodiny fyziky s ním ma veľmi bavili a vždy som sa na ne veľmi tešila, čo sa potom odzrkadlilo v mojom pôvodnom výbere vysokej školy. Pani učiteľka Sopúchová nás, ktorí sme sa hlásili na vysoké školy do UK, veľmi podporovala a bola vždy ochotná zodpovedať všetky naše otázky a porozprávať sa o našich neistotách spojených so štúdiom v zahraničí.

Naša škola oslavuje 20. výročie vzniku. Čo by si jej zapriala?
Veľa šikovných študentov (aj absolventov :D) a inšpiratívnych učiteľov.

Ďakujeme Tete za rozhovor!

Rozhovor pripravila Barbora Sopoligová