Alexandra Auxtová pracuje na našej škole ako školská psychologička.
Čo radi robíte vo svojom voľnom čase?
Voľný čas trávim na horách všetkými možnými formami pohybu. 😊
V lete turistika, bicykel, lezenie, kempovanie; v zime skialp. Časté psychohygienické výbehy na okolité kopce sú pre mňa absolútna životná nutnosť. V podstate žijem v Martine najmä preto, lebo sú tu kopce také dostupné. Úniky z civilizácie sú môj hlavný zdroj vnútorného šťastia a rovnováhy. A som veľký fanúšik SCI-FI.
Aký je váš životný sen?
No, v skutočnosti mám pomerne dlhý zoznam životných snov. Vznikol niekedy keď som mala cca 20+ a prechádzala som ťažším obdobím. Spísala som si vtedy zoznam vecí, ktoré chcem zažiť, spoznať, obsiahnuť. A postupne si ten zoznam plním 😊. Najväčším doteraz splneným snom bol trekking v Himalájach, mesiac, na vlastnú päsť. Myslím si, že sny sú splniteľné. Tie skutočne silné sny sú založené na našej najhlbšej podstate, a tým pádom nás tam všetko volá a ťahá. Pokiaľ človek niečo naozaj veľmi chce, tak tým smerom aj koná.
Čo by ste odkázali svojmu 15 ročnému ja?
Ver si a teš sa, čaká ťa zaujímavý život.
PS: a prosím ťa lieč si kolená! Budeš ich veľmi potrebovať
Ak by ste mali možnosť na sebe zmeniť jednu vec, aká by to bola?
Chcela by som byť ranný typ, čo si vystačí s 5-6 hodinami spánku. Som totiž veľký spachtoš a potreba spánku ma oberá o čas, ktorý by som rada strávila užitočnejšie.
Ako by ste chceli aby si vás ľudia zapamätali?
Ako dobrého človeka.
Máte nejaký životný vzor?
To bude niekto z veľkých horolezcov alebo vedcov. Fascinujú ma ľudia so silnou vôľou a odvahou žiť svoje životné sny, meniť svoju realitu a žiť život naplno, nie ho iba rezignovane prežívať.
Prečo ste sa rozhodli práve pre psychológiu?
…na prijímačkách nebola matematika, s ktorou sa nekamarátim…. 😀
Ale inak – myslím že ma to tým smerom vždy ťahalo. Som premýšľavý typ, všetko analyzujem, mám potrebu veciam rozumieť. Obzvlášť rozumieť, spoločnosti, ľuďom, zvieratám. Fascinuje ma, aké sme zložité a krehké tvory. A v tom porozumení nachádzam krásu a snažím sa to porozumenie – a krásu – ďalej odovzdávať.
Čo považujete za kľúčové zručnosti dobrého školského psychológa?
Empatiu, hlboké porozumenie, schopnosť nachádzať konštruktívne riešenia, schopnosť mediácie (rodič – učiteľ- žiak).
Ako u vás prebieha prvé stretnutie?
Záleží to na veku žiaka/študenta. Vždy sa ale snažím zistiť cieľ, ku ktorému sa študent/žiak potrebuje dopracovať, t.j. zjednotiť si naše spoločné ciele. Zároveň realisticky vysvetliť moje možnosti – čo viem ponúknuť, čo neviem. Následne si dohodneme, ako budú vyzerať naše stretnutia, podmienky a spôsob kontaktu. Vždy mi záleží na tom, aby stretnutia dávali študentom zmysel; do spolupráce nenútim. Dôležitá je vzájomná dôvera, kontakt. Je mi úplne jasné, že nie vždy musí chémia “klapnúť” – vtedy je lepšie to nesiliť. V prípade závažnejších ťažkostí následne odporúčam externých odborníkov.
S akými duševnými problémami študentov sa najčastejšie stretávate?
Rôzne úzkosti, stres, sociálne fóbie (strach z vystupovania/komunikácie s ľuďmi); pocity vlastnej nedostatočnosti, nízka sebadôvera, sebapoškodzovanie, depresie, poruchy príjmu potravy.
Časté sú tiež vysoké nároky na seba – perfekcionizmus, výkonové nastavenie a následné pocity zlyhávania.
Aký je podľa vás vplyv sociálnych sietí na dnešnú mládež?
Všetko je to o miere a rovnováhe. O tom, či sú sociálne siete len doplnok k nášmu fungovaniu, alebo jeho hlavný priestor pre existenciu a sebarealizáciu. Avšak aj v prípade, ak máme tento svet pod kontrolou, zostáva jeden aspekt nemenný: Myslím si že, je veľmi škodlivé, akým spôsobom sociálne siete ovplyvňujú náš sebaobraz a ponúkajú nám skreslenú realitu. Hoci si uvedomujeme, že to, čo vidíme, nie je reálne, aj tak to pracuje v našom podvedomí ako nedosiahnuteľný ideál. Stále sa potom naháňame za nejakou nedosiahnuteľnou chimérou a cítime sa nedostatoční, nepekní, neschopní… máme pocit že náš život nie je aký by mal/mohol byť. Pritom ak sa človek sústredí na realitu okolo seba, na budovanie skutočných vzťahov, na koníčky, ktoré ho napĺňajú, necíti takú potrebu sa porovnávať a je šťastnejší, žije plnší život. Každému by som odporúčala experiment – stráviť nejaký čas (minimálne týždeň, ideálne mesiac) bez mobilu či sociálnych sietí. Pozorujte samých seba čo sa vtedy bude diať, robte si zápisky… možno budete sami prekvapení, kam vás to privedie 😊
Akú cennú radu by ste dnes dali mladým ľudom?
Žite viac v realite než vo virtuálnom svete. Je to zdravšie. A s nastupujúcim príchodom AI budú zručnosti reálneho života – paradoxne – čoraz dôležitejšie a cennejšie.
Rozhovor pripravila Lea Maníková