Sarah, si jednou z prvých absolventov nášho gymnázia. Ako by si opísala svoju skúsenosť?
Na naše gymnázium spomínam veľmi pozitívne. Samozrejme, boli sme prví študenti, takže veľa vecí bolo ešte vo vývoji a nie všetky veci fungovali tak ako teraz. Aj tak mi štúdium dalo do života mnoho, či už kamarátstva, ktoré trvajú doteraz, vedomosti, postoje v živote a naučila som sa nad vecami premýšľať kriticky, čo sa v dnešnej dobe plnej dezinformácií zíde takmer každodenne.
Na gymnázium si prišla z východného Slovenska. Ako si zvládla život na internáte? Poskytovala škola pred piatimi rokmi ubytovanie na internáte?
Áno, poskytovala. Na internáte som však bývala až od tretieho ročníka. Na izbe som bola s mojou sestrou, takže pre mňa nebolo ťažké si zvykať na “novú spolubývajúcu”. Avšak nie vždy to bolo jednoduché. Často mi chýbal pocit, že prídem domov a budú tam moji rodičia, budem mať navarené a podobne (: . Aj napriek tomu na to spomínam v dobrom. Naučila som sa byť samostatnou a zodpovednou. Tiež tento internát nie je klasickým internátom. Izby sú pekné, čisté a priamo v centre mesta, čiže do školy som mohla prejsť aj v papučiach. 😀
Momentálne študuješ na Masarykovej Univerzite v Brne. Ovplyvnili učitelia, respektíve tvoja skúsenosť s týmito predmetmi výber vysokej školy a toho čo študuješ?
Študujem učiteľstvo biológie a chémie a chcela by som sa tomu venovať aj v budúcnosti. Učitelia na gymnáziu ma určite ovplyvnili. Najväčšiu zásluhu má na tom asi pán učiteľ Škoviera, ktorý vo mne znova vzbudil nadšenie pre biológiu. Jeho hodiny ma naozaj bavili a boli zaujímavé. Bolo na ňom vidno, že má biológiu rád, že sa v nej vyzná a že to, čo učí ho aj naozaj baví. Záujem o chémiu šiel ruka v ruke so záujmom o biológiu. V treťom ročníku som si zvolila semináre chémie, biológie a latinčiny, čo mi pomohlo v skúškach na vysokú školu, ale aj v neskoršom štúdiu na vysokej škole.
Pamätám sa, že už ako malé sme sa spolu hrávali “na školu” a už vtedy si bola vzorne pripravená na hodiny a byť v roli pani učiteľky ťa veľmi bavilo. Prečo si sa rozhodla študovať učiteľstvo?
Už od malička ma to ťahalo k práci s ľuďmi a tiež k tomu, že môžem druhých niečo nové naučiť a otvoriť im tak nové obzory v živote. Rada som sa zúčastňovala táborov ako vedúca, vymýšľala rôzne programy pre mladších, doučovala a podobne. V rodine máme taktiež niekoľkých učiteľov, z nich najväčší vplyv na tento výber mal určite môj ocino a krstný otec ( pán riaditeľ (: ). Obaja sa v školstve angažujú veľmi aktívne a to ma inšpiruje byť aktívnou a angažovanou nad rámec bežných učiteľských povinností.
Nejaké zábavné spomienky na strednú školu?
Spomienok mám veľmi veľa, ťažko vybrať len pár. Ak by som ale musela spomenúť, jedným z nich sú určite výlety a možnosti cestovať. Výlet v Štrasburgu, v Prahe alebo chaty so spolužiakmi patria medzi moje obľúbené spomienky. Myslím si, že som školu brala dosť seriózne a veľa som sa učila, preto som si vždy najviac užila, keď sme školské prostredie opustili, spoznávali nové miesta a trávili čas so spolužiakmi mimo školy.
Akú radu by si dala prvákom gymnazistom?
Poradila by som im, aby využívali svoj potenciál a možnosti, ktoré sa im naskytnú naplno. Naše gymnázium poskytuje veľa mimoškolských aktivít, možnosti angažovať sa, tvoriť, pomáhať alebo sa zabaviť. Teraz máte najlepší čas zistiť, čo vás baví a čo by ste chceli v budúcnosti robiť. Zároveň máte na to čas a učiteľov, ktorí sa vám radi venujú.
Čo by si zmenila na slovenskom školstve?
Pri tejto otázke by som sa vedela rozpísať na niekoľko strán. Na slovenskom školstve je veľa vecí, ktoré by som zmenila. Najviac asi prístup niektorých učiteľov, ktorí kladú najväčší dôraz na známky a teoretické znalosti učiva. Čo sa týka prírodovedných predmetov, chcela by som, aby žiaci riešili praktické problémy, viac experimentovali v labákoch a na vlastné oči zažili, že biológia a chémia sú viac ako tabuľky, vzorce a memorovanie. Aby žiaci skrze učiteľov videli ako sa dajú prírodovedné predmety prepojiť v ich bežnom živote, a že nemusia byť takým strašiakom ako sa o nich často hovorí.
Aké sú tvoje plány do budúcnosti?
Chcela by som doštudovať vysokú školu a následne sa vrátiť na Slovensko učiť. Najviac asi do Martina na naše gymnázium a na vlastnej koži aplikovať to, čo mi v našom školstve chýba. Chcela by som byť vzorom pre študentov, viesť ich k radosti z poznávania a zároveň sa aj ja učiť od nich. Verím, že sa mi podarí aj trochu viac pocestovať po svete a možno si vyskúšať aj iný edukačný systém.
ESŠ tento rok oslavuje 20. výročie založenia školy. Čo by si jej, učiteľom, žiakom a zamestnancom zapriala?
Prajem vám, aby škola naďalej rástla, nezabúdala na princípy, na ktorých je založená, a aby aj naďalej vychovávala ľudí, ktorí chcú meniť svet k lepšiemu.
Ďakujeme Sarah za rozhovor!
Rozhovor pripravila Barbora Sopoligová