V októbri sme mali u nás na návšteve dve dlhoročné riaditeľky z holandských evanjelických škôl: Nina a Marjon. V rámci svojej návštevy nám predstavili, ako funguje ich školský systém a v čom sú jeho silné stránky.
Holandský školský systém je v mnohých ohľadoch inšpiratívny, napr. dosahuje lepšie výsledky v testovaniach PISA ako Slovensko, je tam zaujímavý spôsob stredoškolského vzdelávania, na ktoré nastupujú žiaci ako dvanásťroční. Holandskí žiaci sa umiestňujú na prvých miestach v prežívaní životnej spokojnosti v porovnaní s 29 vyspelými krajinami OECD. Pre porovnanie – Slovensko sa nachádza v tomto rebríčku na nie veľmi lichotivom 23. mieste.
Holandská ústava od roku 1917 garantuje slobodu v školách a slobodu v zriaďovaní škôl. V praxi to napríklad znamená, že si cirkvi alebo združenia osôb môžu zriaďovať vlastné školy už viac ako 100 rokov. Výsledkom je, že ak v krajinách OECD navštevuje verejné školy v priemere 82 percent žiakov, v Holandsku je to len 36,5 percenta, čiže viac, ako 63 percent škôl je neštátnych, väčšinou cirkevných. Štát neurčuje školám štátne kurikulum, no dohliada nad školami a ich kvalitou prostredníctvom školskej inšpekcie. Sloboda sa prejavuje aj v tom, že štát napríklad financuje tieto školy bez ohľadu na ich zriaďovateľa, lebo chápe to, že školy konajú verejnú službu. Ide to dokonca tak ďaleko, že napríklad cirkevná škola môže požiadať miestnu autoritu, napr. mesto, aby financovalo výstavbu novej školskej budovy, ak tá stará už doslúžila. Mesto chápe takúto investíciu do cirkevnej školy ako povinnosť, keďže škola poskytuje verejnú službu jej občanom.
Keď som mal možnosť rozprávať sa s Fritsom, ktorý je riaditeľom správnej rady 21 škôl, vrátane tých, kde sú Nina a Marjon riaditeľky, povedal mi, že počas svojej viac ako 30 ročnej praxe na rôznych pozíciách v školstve bol svedkom alebo priamo iniciátorom stavby viac ako 8 nových škôl. Aktuálne stavajú novú budovu pre ich strednú školu s kapacitou pre 1200 žiakov za 26 mil. EUR. Vzhľadom na to, že ústava v Holandsku garantuje slobodu vo vzdelávaní, Frits napríklad nemá obavu, ak sú v školskom systém aj moslimské školy, lebo si je vedomý toho, ako veľká vymoženosť je sloboda. Zároveň verí aj v silu spoločných demokratických hodnôt a v to, že ich štát ustojí aj takéto školy a to aj kvôli tomu, aké požiadavky kladie štát na kvalitu škôl a ako vykonáva kontrolu nad školami prostredníctvom školskej inšpekcie. Vedeli by sme si predstaviť takúto otvorenosť na Slovensku?
17. novembra uplynie 34 rokov od Nežnej revolúcie a otázkou ostáva, ako sme využili slobodu, ktorú nám priniesla. Koľko nových škôl sa postavilo za 34 rokov slobody na Slovensku? Jedna alebo možno dve? My na Slovensku máme problém financovať vôbec rekonštrukciu škôl, nie ešte nájsť dostatok financií na stavbu nových budov, ktoré by boli moderné a pripravené pre moderné vyučovanie. Náš štát má v tomto smere obrovský dlh voči školám a hlavne voči mladej generácii, ktorá nespokojnosť so školským systémom a podmienkami na život vyjadruje odchodom do zahraničia. Nechcem, aby to znelo ako výčitka, čo všetko sa neurobilo a malo urobiť, ale aby naše problémy boli skôr vnímané ako výzva, aby sme sa nechali inšpirovať inými, boli otvorení, prevzali to, čo je dobré, zanechali to, čo je nefunkčné alebo až škodlivé. Sloboda nám priniesla možnosť cestovať a inšpirovať sa, učiť sa od iných, spolupracovať so školami v zahraničí, ale aj tvoriť si vlastnú, spoločnú školu a v nej komunitu ľudí, ktorým záleží nielen na budúcnosti našich detí, ale aj na tom, ako žijú v škole teraz.
Naša škola je vyjadrením slobody a verím, že je aspoň malým príspevkom k budovaniu väčšej otvorenosti, demokracie, participácie, vyjadrením slobody spravovať si vlastné veci, ale aj ochoty niesť zodpovednosť za veci verejné a je jasným prihlásením sa k odkazu Novembra.
Jozef Sopoliga
riaditeľ