Či nám nehorelo srdce, keď nám hovoril?
Tento príhovor zaznel počas stužkovej slávnosti 5.BG dňa 3.11.2023.
Vážení rodičia, kolegovia a kolegyne, milí študenti!
Dovoľte mi začať príhovor jednými príbehom (Lk 24).
V príbehu idú dvaja žiaci, ktorým zomrel učiteľ, peši do židovského mesta Emauz. Rozprávajú sa o tom, čo sa stalo v Jeruzaleme po smrti ich učiteľa – Ježiša a zrazu sa k nim pripojí pocestný. Pocestnému vysvetľujú, čo sa stalo a akí sú sklamaní a smutní, lebo do svojho učiteľa vkladali veľké nádeje, verili, že je to práve on, kto zlepší veci v celej krajine ako aj ich osobný život. A on je teraz mŕtvy a oni sú dezorientovaní.
Pocestný ich napomenie a vysvetlí im, že sa asi nie celkom dobre učili, možno nedávali pozor, že nemajú úplný obraz o situácii alebo dokonca, že to celé vlastne nepochopili. Znovu im vysvetlí ako sa veci majú. Počúvajú ho, trošku viac začínajú chápať, ale stále im to nedocvakáva.
Keďže sa však už zvečerievalo, pozvali pocestného k spoločnej večeri. Keď sa pomodlili a on rozlámal chlieb a dával im ho, vtedy ho poznali. Poznali, že pocestný je ich učiteľ – vzkriesený Ježiš. Príbeh sa končí, Ježiš od nich odchádza a oni už len konštatujú: „Či nehorelo naše srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ Žiaci na svojej ceste stretli svojho učiteľa, ktorý im zapálil srdcia.
V tomto biblickom príbehu je veľa frustrácie, sklamania, zmätku ale aj smútku. No na druhej strane, v tomto príbehu je aj prekvapenie, je tam prezretie alebo až osvietenie, dnešnými slovami by sme možno povedali, že to tým žiakom (učeníkom) v jednej chvíli došlo, že im docvaklo. Akoby do puzzle zapadol posledný kus skladačky a obraz sa zrazu stal celistvý a úplný. Veci im zrazu dávajú zmysel a srdcia horia. Učiteľ im zapálil srdcia.
Ctení študenti,
milá Martina, Natália, Jakub, Nela, Zuzana, Michal, Matej, Vivienne, Adam, Andrea, Eva,
Martin, Kristína, Alexandra, Maxim, Petra, Ivan, Adam, Tea, Alexandra, Doris a Dominika,
dnes Vám bude pripnutá zelená stužka – viditeľný symbol toho, že sa pripravujete na maturitnú skúšku a zároveň, symbol viery nás starších, že tú skúšku aj urobíte.
Pre mňa má však zelená stužka iný – hlbší zmysel. Stužka je pre mňa symbolom nádeje nás učiteľov a rodičov, že ste viac zrelí, že ste novou nádejnou a lepšou generáciou, ktorá príde po nás a to napriek tomu, že ste generáciou, ktorá je silne poznačená kovidovým obdobím, ktoré bolo vytrhnutím z normálneho fungovania a vyžadovalo od nás všetkých veľkú flexibilitu, trpezlivosť, ale aj schopnosť tvorivo si poradiť s novu situáciou. Stužka je pre nás vyjadrením nádeje, že sa nám aspoň trochu podarilo zapáliť Vaše srdcia pre poznanie a že tie srdcia horia. Na druhej strane, v kútiku duše – možno naivne, veríme, že si aj vy hovoríte, podobne ako tí učeníci: „či aj nám nehorelo naše srdce“, keď nám rozprávali o matematike, keď sme poznávali záhady prírodných či spoločenských vied, jazykov a keď sme poznávali nové kultúry, krajiny, celý svet, vesmír či náboženstvo a boli nám odkrývané tajomstvá viery?
Pripneme Vám stužku lebo veríme a máme nádej, že Váš obraz o svete nie je rozbitý, ale je viac celistvý, že Vám mnohé veci došli, docvakli a že sa stávate viac zrelými mladými ľuďmi, ktorým horia srdcia pre poznanie, ktorým horia srdcia pre múdrosť.
Tiež dúfame, že sme Vás pripravili k tomu, aby ste boli vo svete a k svetu láskaví a štedrí, podobne ako tí dvaja pútnici, ktorí keď dorazili do Emauz nechceli, aby ich neznámy pocestný opustil, ale aby zostal s nimi a prenocoval u nich. Až pri spoločnom stole, keď sa delia o príbytok a jedlo, v spoločenstve, v komunite, dochádzajú k plnému a skutočnému poznaniu – pri spoločnom stole poznávajú vzkrieseného Krista. Až pri vzájomnej štedrosti a láskavosti sa im otvárajú oči a poznávajú, ako im „horeli srdcia“, keď im Ježiš vykladal Bibliu.
Milí študenti, pripneme Vám zelené stužky lebo veríme, že máme pred sebou generáciu, ktorej horia srdcia pre poznanie, múdrosť, ktorej srdcia sú plné láskavosti a štedrosti, srdcia, ktoré sú ochotné sa deliť. Takúto generáciu potrebuje nielen naša krajina, ale aj tento svet.
Nech Vás Pán Boh na tejto ceste sprevádza.
Od nás máte zelenú.
Jozef Sopoliga, riaditeľ