Žiť naplno

Začiatkom roka sa viac ako obyčajne zamýšľame nad tým, ako ďalej. Kladieme si otázky, ako sa mať lepšie, ako sa lepšie učiť, mať viac zážitkov, lepšie zamestnanie, prácu či podnikanie, možno ako mať vyšší príjem, ale tiež ako mať lepšie vzťahy, viac sa pohybovať, či mať lepšiu životosprávu.

Pre mňa je otázkou na začiatku roku, ako lepšie žiť, nie iba prežívať. Ako pozornejšie vnímať krásu, ako poctivejšie zápasiť o pravdu a osobnú autentickosť, ako byť viac citlivý a pozorný, odvážnejší, ako s väčšou energiou hľadať to, čo je dobré, milé a dokonalé.

Inšpiráciou v tomto mi je biblické podobenstvo o talentoch. V ňom je vyrozprávaný príbeh o pánovi, ktorý odišiel na cesty a svojim sluhom dal talenty. Jednému dal 1, inému dal 2 a poslednému 5 talentov, podľa miery ich schopností. Talent v tomto príbehu nie je vo význame nadania (ale aj tak sa tomu dá rozumieť), ale vo význame enormnej sumy peňazí alebo veľkého majetku, ktoré pán zveril svojim sluhom bez návodu, ako s ním naložiť. Pri prevode na dnešnú menu by bola hodnota jedného talentu hodnotou priemernej mzdy, ktorú by zarobil Slovák za 25 rokov. V podstate by sme mohli povedať, že je to podstatná časť zárobku jedného produktívneho človeka za život. Bol to majetok ohromnej hodnoty. Dvaja, ktorí dostali najviac, sa chopili príležitosti, nebáli sa, riskovali, išli do toho naplno, podnikali, ale tiež sa zodpovedne správali k zverenému majetku a kým pán prišiel, majetok zdvojnásobili. Keď sa pán vrátil, dostali nielen pochvalu, ale ešte viac príležitostí a zodpovednosti. A odmenou im bola aj väčšia radosť.

Ten, ktorý dostal iba jeden talent, sa zachoval inak. Niežeby urobil niečo zlé, ale on neurobil nič. Nechal sa opantať strachom, svoju príležitosť pochoval, zbavil sa svojej zodpovednosti, o majetok sa nepostaral a radšej ho zakopal. Hral to na istotu. Bezpečie a pohodlie postavil na prvé miesto. Neriskoval, nezápasil, nepodnikal, neinovoval, nepracoval, netvoril, neangažoval sa, nešiel s kožou na trh, bol pasívny a iba prežíval. Vo výsledku nielenže prišiel o majetok, ostal smutný, ale dokonca ten jeho jeden zakopaný talent bol daný tomu, kto mal najviac. V živote to funguje nejak tak podobne. O záhradku, o ktorú sa nestaráme, sa postará burina. Biela stena bez pravidelného náteru zošedivie. Vzťahy, do ktorých neinvestujeme, ochladnú. Telo bez pohybu sa stane mľandravým. Zastabilizovaná organizácia, bez inovácií sa prepadne do bezvýznamnosti. Ak iba prežívame, nežijeme svoj plný potenciál.

V novom roku prajem veľa odvahy, málo strachu a veľa života, ktorým napĺňame svoj potenciál.

Jozef Sopoliga, riaditeľ