Na slovíčko s Katarínou Šelmekovou

Katarína Šelmeková je pani učiteľka, ktorá učí v našej škôlke od roku 2016. Od roku 2021 bola doma na materskej a rodičovskej dovolenke so svojím druhým synom Jakubkom. Nie je žiadny nováčik. Má za sebou 18 ročnú pedagogickú prax. Medzi deťmi aj kolegami je obľúbená. Každého nakazí svojim úprimným smiechom s vtipnými hláškami. Sme radi, Katka , že si v našom kolektíve.

Katka, priblíž kolegom a študentom, aké boli Tvoje pedagogické začiatky.

Po absolvovaní môjho štúdia na strednej pedagogickej škole si myslím, že môžem hrdo povedať, že som nezaháľala ani na chvíľu a v krátkom časovom horizonte som sa zamestnala prostredníctvom absolventskej praxe ako učiteľka v jasličkách, v ktorých som pôsobila dva roky a mala som tú možnosť pracovať s úplne najmenšími detičkami 1,5 až 2 – ročnými. Potom nasledovala materská škola, v ktorej som pracovala asi tri roky a tu som naberala nové skúsenosti so vzdelávaním detičiek, ale už v predškolskom veku. Po tejto pedagogickej skúsenosti v danej materskej škole som nabrala odvahu, a stala som sa živnostníčkou, založila som si vlastnú malú herničku- detské centrum, kde som opatrovala detičky rôzneho veku, samotná práca s detičkami ma veľmi napĺňala, no po administratívnej a ekonomickej stránke som to bohužiaľ nezvládla. Bola som nútená živnosť ukončiť, každopádne toto obdobie, keď som podnikala, vnímam ako jedno z najväčších životných skúseností, za ktoré budem navždy vďačná. Nasledovali roky mojej pedagogickej práce v ďalších dvoch materských školách, až nakoniec ma osud zavial do Evanjelickej spojenej školy, kde mám tú česť pôsobiť až doteraz.

Sme približne rovnako mladé 🙂 Aké máš ty spomienky na Strednú pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach.

Spomienky sú veľmi príjemné, či už na náš pedagogický zbor, ktorý nás učil, na náš triedny kolektív, ale aj na samotné prostredie danej školy, a na jej špecifické zvuky, ktoré sa rozliehali denno-denne po všetkých chodbách budovy. Z jednej triedy sa ozýval zvuk klavír, a z druhej zvuk huslí, z inej zborový spev, či recitál básní, jednoducho, táto škola mala svoju vlastnú, v podstate umeleckú atmosféru, a tú som na nej mala rada.

V jednej súkromnej škôlke si bola pani učiteľka na triede s Helenku Záborskou. Ja som mala tú česť iba 4 mesiace. Tak prezraď, aké bolo učiť s Helkou 4 roky. Ovplyvnilo ťa to nejakým spôsobom vo svojom profesijnom alebo osobnom živote?

Ach jaj – Helka, Helka, no, a už som sa rozcítila, ……….Som neskonale vďačná Pánu Bohu za to, že ma mojimi krôčikmi priviedol až ku Helke. Je to jeden z najsrdečnejších ľudí, akých som mala možnosť spoznať, a jednoznačne jeden perfektný pedagóg, od ktorého som sa mala čo učiť. Určite ma po profesíjnej stránke Helka ovplyvnila v tom napozitívnejšom slova zmysle. Aj vďaka nej som teraz tam kde som.

Kati, teraz z iného súdka. Ako tráviš svoj voľný čas? Teda ak nejaký máš popri dvoch synoch a manželovi 🙂

Čím som staršia, tým viac si vychutnávam bežnú papučovú kultúru – gauč, dobrý film a čipsy, a samozrejme, nesmú chýbať tie moje papuče. Mám rada filmy s autobiografickým a psychologickým žánrom, mám rada romány, či už historické, alebo romantické. Milujem prechádzky v prírode s mojou rodinkou, kde naberám novú energiu, a tak trochu aj bicykel a jazdu na kolobežke.

Káva alebo čaj
Káva

Halušky alebo Hamburger?
Halušky

Kniha alebo film?
Film

Kino alebo divadlo?
Kino

Pivo alebo víno?
Víno

Zima alebo leto?
Leto

Aká je tvoja vízia? Ako by malo podľa teba vyzerať (predškolské) vzdelávanie?

Vzdelávanie detí vnímam v prvom rade ako obrovskú zodpovednosť a rolu učiteľa samozrejme ako poslanie. Kvalitné predškolské vzdelávanie musí byť podľa môjho osobného názoru neustále obohatené veľkou dávkou kreativity, nápaditosti, originality osobnosti daného učiteľa. Učiteľ má mať radosť zo svojej práce, a potom bude aj vzdelávanie kvalitnejšie a pre samotných žiakov atraktívnejšie.

Kati, posledná otázka. Zmenilo Ťa niečo v tom, že si sa stala súčasťou ESŠ?

Áno, zmenilo, určite ma to obohatilo po duchovnej stránke – silnejšie spojenie sa s Bohom, aj náhľad naňho.

Za rozhovor ďakuje Zuzana Valková