Internet a sociálne média priniesli úžasné možnosti, ako sa jednoducho dostať k potrebným informáciám. Zároveň však ide aj o zdroj dezinformácií, resp. neoverených tvrdení, ktoré sa prezentujú ako fakty. Samostatnou kategóriou je obsah tvorený umelou inteligenciou, ktorý často na prvý pohľad pôsobí absolútne realisticky a autenticky.
Väčšina platforiem so sociálnymi sieťami povoľuje prístup užívateľom už od 13 rokov a mnoho detí si vytvára vlastné kontá ešte skôr. Dospievajúce dieťa je ľahko ovplyvniteľné sociálnym prostredím a v tomto období je obzvlášť zraniteľné. Z pohľadu vývinovej psychológie ide o fázu, kedy sa u človeka buduje identita a zároveň sa prehlbuje potreba niekam patriť. Preto je nevyhnutné deti v online prostredí sprevádzať a chrániť a postupne ich učiť, ako sa môžu ochrániť samé.
Internet je miestom, kde deti trávia veľkú časť svojho života a preto je nesmierne dôležité, aby sme ich naučili, ako k tomu pristupovať bezpečne. Základom je vysvetliť im, že nie všetko, čo sa im zobrazuje, je pravda. Je našou zodpovednosťou a zároveň výzvou naučiť deti informácie nielen pasívne prijímať, ale aj rozlišovať ich pravdivosť a dôveryhodnosť.
Prečo je kritické myslenie dôležité pre deti?
Kritické myslenie je zručnosť, ktorá chráni deti pred manipuláciou a pomáha im rozhodovať sa na základe faktov. Učí ich pracovať so zdrojmi, núti ich zamýšľať sa, čo je pravda a čo je iba niekoho názor. Kriticky myslieť znamená neveriť všetkému hneď, ale pýtať sa, odkiaľ táto informácia pochádza a kde si ju viem overiť. Ide o zručnosť, ktorá sa dá trénovať a rozvíjať.
Akadémia kritického myslenia definuje kriticky mysliaceho človeka nasledovne: Skúma motívy a kvalifikáciu autorov, logickú súdržnosť prezentovaných tvrdení, dôveryhodnosť použitých dôkazov, poctivosť vo vyvodzovaní dôsledkov či vernosť vedeckej metodológii.
Ako viesť deti k otázkam?
Dospelí sa v snahe ochrániť dieťa často uchyľujú k zákazom, či obmedzeniam. Ak napríklad dieťa ukáže rodičovi video, ktoré ho zaujalo a rodičovi príde úplne nevhodné, zvykne ho pohŕdavo komentovať a zakázať dieťaťu, aby pozeral podobné videá. Z dlhodobého hľadiska však vnímame riziko, že podobným prístupom môže dôjsť k strate dôvery dieťaťa a podobné videá bude sledovať radšej tajne. Odporúčame skôr viesť deti k tomu, aby porozumeli tomu, čo sledujú. Môžeme s nimi o konkrétnych príspevkoch diskutovať, spoločne premýšľať a byť zvedavý.
Po spoločnom zhliadnutí príspevku na sociálnej sieti napríklad požiadame deti, aby sa zamysleli nad nasledujúcimi otázkami:
- Kto tento obsah vytvoril a prečo?
- Je to fakt, názor alebo reklama?
- Aké emócie vo mne chce vyvolať?
- Je obraz/video upravený alebo filtrovaný?
- Čo chýba, čo tu nie je povedané?
Takto si postupne vytvárajú návyk „spochybňovať“ a nenechať sa automaticky ovplyvniť.
Kritické myslenie znamená apriori neveriť všetkému čo vidím alebo počujem, ale učiť sa pýtať tie správne otázky. Ak to rozoberáme spolu s deťmi, môže ísť o kvalitne strávený spoločný čas.
Ako rozpoznať manipulatívne titulky?
Každý z nás pozná bulvárne titulky, ktoré majú za cieľ u čitateľa vzbudiť pozornosť. Niektoré nadpisy dokážu vyvolať silné emócie ako šok, strach, či zvedavosť bez ohľadu na to, aby nám poskytli overené informácie či odrážali skutočný obsah článku. Aby sme si uvedomili, ako nadpisy ovplyvňujú naše vnímanie, môžeme si to vyskúšať na niekoľkých aktivitách, ktoré rozvíjajú kritické myslenie pri práci s textom.
Cieľom je pochopiť, ako nadpis ovplyvňuje naše pocity a to, či článku veríme.
Úloha pre deti znie: Označ nadpis, ktorý je viac manipulatívny (emočne zafarbený) a snaží sa čitateľa nechať kliknúť na daný článok.
- Vedci zistili, že pitie vody pomáha sústredeniu.
- Neuveríš, čo sa stane, keď vypijete pohár vody!
- Na Slovensku dnes napadlo 10 cm snehu.
- Snehový chaos! Slovensko ochromila biela pohroma!
- Nový výskum skúma vplyv mobilu na spánok teenagerov.
- Mobily nám kradnú sny! Zisti, čo robia s mozgom dieťaťa!
Diskutujeme s deťmi, či autor týchto textov chcel predať čo najviac pravdivých a relevantných informácií, alebo skôr vyvolať silnú reakciu, za každú cenu nechať otvoriť článok a tým si kúpiť pozornosť na sociálnej sieti (čím viac pozornosti užívateľa, tým viac času ponúknuť mu reklamy a tým viac zarobených peňazí).
Z článku od: Mgr. Petra Šteinecker,
liečebná pedagogička, zdroj: Chuť žiť.
Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch pre Vás pripravilo videonávod na nastavenie rodičovskej kontroly na Android.
Posielame link na videonávod:
https://www.facebook.com/detstvobeznasilia/posts/pfbid02zApg2zvCCitfwpvZRX9WvdsG8EmMLzeDDrmRMRkH26LSTMKF5eBM9jtKM76oPJ9Vl
Link na samotné video na youtube:
https://youtu.be/W8sb-nciRts