Keď Martin Luther verejne vystúpil proti zneužívaniam cirkevnej moci a scestnej teológii svojej doby a keď sa následne dostal do konfliktu s najmocnejšími ľuďmi svojej doby a bol vypočúvaný pred občianskym aj cirkevným súdom, predniesol na sneme v meste Worms pamätné slová: „Tu stojím, inak nemôžem.“ Tento jeho výrok sa stal mottom nielen vtedajšej nemeckej reformácie, ale aj hlavným sloganom v boji za slobodu svedomia a náboženskú slobodu. Luther vystihol pravdu, že vo vzťahu k Bohu nie je dobré, aby bolo naše svedomie či presvedčenie utláčané kýmkoľvek nadriadeným, či už farárom, biskupom, pápežom. Jednoducho, zodpovedáme sa Bohu každý za seba.
Rovnako v roku 1989 sa davy obyčajných ľudí vzopreli voči potláčaniu základných občianskych slobôd a demokracie vtedajšou štátnou komunistickou mocou. Opäť sme sa – síce spolu na námestiach – ale zároveň každý sám za seba priznali k tomu, že nechceme, aby za nás rozhodovali iní, ani naši nadriadení, ani súdruhovia z Moskvy, ale že chceme svoj osud vziať do vlastných rúk a určovať ho podľa svojho svedomia a presvedčenia. Toto všeľudské právo, o ktoré sme zápasili, sa volá demokracia, teda sloboda voľby, sloboda svedomia.
Luther ale povedal viac ako len, že túži byť slobodný. Pridal, že jeho svedomie je „viazané Božím slovom“. Nezápasil teda za absolútnu slobodu založenú na autokracii človeka, a už vôbec nie za anarchiu. Reformáciou deklarovaná sloboda mala svoje hranice, bola obmedzená, dokonca zviazaná. A Luther sa pýšil touto zviazanosťou, tá totiž bola formovaná autoritou, ktorá si zasluhuje nasledovanie a poslušnosť. Bola formovaná Božími pravdami a princípmi. Jedine tak sa ako ľudia vyhneme bezbrehému chaosu a deštrukčnému egoizmu a naša „obmedzená“ sloboda nebude obmedzovať slobodu ostatných.
Rovnako je to aj s našou 30 rokov mladou demokraciou. Je nevyhnutné, aby sa ku slobode pridala aj zodpovednosť. Zodpovednosť znamená starať sa nielen o svoj vlastný blahobyt a prospech. Zodpovednosť znamená, že som obmedzený starostlivosťou o svojich blížnych, či už je to môj „superior“, napríklad rodič alebo učiteľ, alebo „inferior“, napríklad dieťa alebo žiak. Zodpovednosť tiež znamená, že som obmedzený starostlivosťou o potreby a rozvoj slobody všetkých marginalizovaných, či už je to róm, pacient, žena, gay. Zodpovednosť znamená, že som súčasťou spoločenstva svojej rodiny, triedy, mesta, krajiny, sveta, o ktoré sa starám.
Preto je dôležité, aby sme si opäť každý pre seba, ale aj spolu verejne pripomínali tieto dva sviatky zápasu sa skutočnú slobodu. Inak spravíme z Reformácie aj z Boja za slobodu a demokraciu iba egocentrický zápas o blaho samého seba. Tak nás pred tým Pán Boh chráň!
Po pripomenutí si pamiatky Reformácie počas jesenných prázdnin vás pozývam pripomenúť si sviatok demokracie, konkrétne na výchovnom koncerte 14.11. v aule Biblickej školy a
na spomienkovom občianskom zhromaždení 17.11. podvečer na Divadelnom námestí.
Tomáš Gulán