„Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hodný.“ Milan Rastislav Štefánik, generál, politik a z časti aj osloboditeľ. Mal nemožný plán, oslobodiť ľudí, ktorí nemali ani vlastný štát, oslobodiť nás. A práve tie najzaujímavejšie plány sa často stanú skutočnosťou. Samozrejme, že by sa mu to nepodarilo bez iných ľudí, ktorým môžeme ďakovať za slobodu a z časti aj prvej svetovej vojne. Zhoda okolností, smelý plán, vytrvalosť, vytvorili spoločný demokratický štát. Po storočiach utláčania sme boli opäť slobodní.
Koľko z nás dnes vie, čo naozaj sloboda znamená? To, že môžeme cestovať, voľne sa pohybovať, vyjadriť svoj názor, je súčasťou slobody. No čo si vtedy museli myslieť ľudia? Po storočiach nás utláčali, keď nie jedni, tak druhí a konečne sa podarí vytvoriť demokratický štát. Zrazu už nemusia byť pod niekým, len počúvať, ale to nie je také jednoduché. Nie je to, ako keď sa rozhodnete pozrieť si iný film. Naučiť sa so slobodou žiť, bolo a je určite ťažké, ale dá sa to. Preto mám pocit, že stále mnohí z nás nevedia, čo je stred slobody. Je to o tom, aby sme si vedeli nastaviť myseľ a nezabúdať, že so slobodou prichádza zodpovednosť. Dnes je už väčšina štátov demokratická, ale mnohé iné stále nie. Nemali by sme však zabúdať, že medzi slobodou a diktatúrou je veľmi tenká hranica. A preto ani tie demokratické štáty si nemôžu byť na sto percent isté svojou slobodou, pokiaľ o nej nediskutujú. Už Rimania vedeli, že demokracia a sloboda, ktoré sú základnými piliermi štátov, sú o debate. Sme tí, čo sme dostali do rúk úžasnú možnosť, ale aj zodpovednosť a je na každom z nás, čo s ňou urobíme. Buď pôjdeme ďalej, udržíme si slobodu alebo sa môže stať, že o ňu prídeme. Dokonca my sami, Slováci, sme v novembri 1989 bojovali za slobodu, možno sme však nemysleli na to, že to automaticky neznamená úspech, ale je to príležitosť. Z histórie vieme, že aj iní bojovali opäť za tú istú slobodu, tá sa však mení v rukách tých, ktorí ju majú. Môžete ju pretvoriť na niečo ešte lepšie, ale tak isto ju aj pochovať so všetkými nádejami. Možno už vtedy Štefánik vedel, že tí, čo si ju nevybojujú, ju nebudú mať. Preto sa k tejto možnosti môžeme postaviť čelom a nebáť sa ju prijať, lebo ten, kto má strach, rýchlo môže stratiť to, o čo bojoval.
Možno teraz, keď si pripomíname svetový deň slobody, skúsme pomyslieť na naše dejiny, na to, ako sme o slobodu prišli a opäť sme ju dostali. Pretože iba z minulosti si môžeme zobrať ponaučenie, aby sa to v prítomnosti – dnes opäť neopakovalo. Posúďte sami, či sme slobody ako spoločnosť naozaj hodní.
Andrea Bačeová, 1. AG