ÚVODNÍK – Trochu veselšie

V marci, týždeň po prázdninách sme mali v našej škole vcelku hektický. Bolo treba preorganizovať rozvrhy mnohých tried a pripraviť organizačné zabezpečenie, lebo šiestaci zo základnej školy išli na plavecký výcvik, druháci a tretiaci z gymnázia zasa na lyžiarsky. Po dvoch rokoch sme mali opäť písomné maturitné skúšky, najprv maturovali štvrtáci zo slovenského jazyka a nasledujúci deň piataci z anglického jazyka. Popritom sme prijímali žiakov z Ukrajiny, hľadali pre nich a pre ich rodiny pomoc a podporu a tiež niekoho, kto by ich mohol učiť po slovensky. K tomu nás po dvoch rokoch opäť v tom istom týždni prišli navštíviť priatelia – tak profesori ako aj študenti zo Spojených štátov z Purdue University. Títo študenti navštívili naše triedy, aby pozorovali vyučovací proces, ale sa aj aktívne zapojili do vyučovania. Profesori pre nás pripravili vzdelávania týkajúce sa nových metodických postupov, ako je napr. STEM. Keď sme jeden takýto seminár, z ktorého som podchvíľou musel odbehnúť práve kvôli ostatným aktivitám, ktoré práve bežali, ukončili, jedna z profesoriek veľmi nesmelo nadhodila: „Hmm, keby sme vedeli, že budete mať takto rušno, boli by sme prišli inokedy.“ „Áno, momentálne je veľmi rušno, ale zároveň je aj veselšie. My sme radi, že po všetkých obmedzenia kvôli kovidu sa konečne môžeme spolu stretávať, mať na návšteve ľudí ako ste vy. Veď sme dva roky nemali maturity, žiaci sa takmer dva roky vyučovali dištančne. Hneď je veselšie, keď sa ľudia môžu spolu stretnúť,“ bola moja odpoveď.

Veselšie nám bolo aj pred jarnými prázdninami, kedy sme mohli konečne realizovať prvú časť školenia pre gymnaziálnych učiteľov týkajúceho sa kritického myslenia. Okrem kvalitného a intenzívneho vzdelávania, ktoré viedla Slovenská debatná asociácia, sme si mohli užiť prítomnosť jeden druhého, konečne sa porozprávať, spolu aj nasmiať, aj zahrať. Využili sme tiež možnosti, ktoré ponúkali kúpele v Sklených Tepliciach. V auguste budeme pokračovať druhou časťou školenia.

Jarné prázdniny sme využili na prácu v jednotlivých predmetových komisiách, kde sme spolu premýšľali, ako preorganizovať učivo tak, aby sme vytvárali lepšie príležitosti pre premýšľanie žiakov a hlbšie porozumenie.

V predposlednom marcovom týždni sme obnovili spoločné pondelkové ranné stíšenia na chodbe v hlavnej budove školy. A bolo nám konečne veselšie, lebo sme boli spolu. Zároveň sme v tom týždni privítali viac ako dvadsať učiteľov z rôznych kútov Slovenska, ktorí prišli pozorovať naše hodiny, následne ich analyzovali a dali nám odporúčania, čo je potrebné vo vzdelávacom procese zlepšiť. Opäť nám bolo veselo, tentoraz pri premýšľaní a spoločných diskusiách.

Veselo nám bolo aj pri oceňovaní učiteľov pri príležitosti Dňa učiteľov spojenom so spoločným posedením a občerstvením. Tento raz náš zriaďovateľ – Východný dištrikt ECAV v Prešove, prostredníctvom biskupa P. Mihoča ocenil H. Záborskú a M. Piláta za ich dlhodobý prínos pre školu a za rozvoj školy.

Sme radi, keď môžeme pomáhať. Tento rok robíme na našej škole aktivity, ako je tombola alebo „Míľa nádeje“ na podporu detí, ktoré sa vzdelávajú v Evanjelickej škole v Červenici. Ďakujeme všetkým za pomoc.

Všetky tieto skvelé stretnutia a akcie zatieňuje vojna na Ukrajine a s tým spojená bolesť a utrpenie ľudí, ktorí sú vyhnaní zo svojich domovov a ktorí si hľadajú útočisko aj u nás – či už v meste Martin, alebo aj priamo u nás na škole. Som veľmi rád, že môžeme aj u nás na škole prijať žiakov z Ukrajiny a som veľmi vďačný za všetkých svojich kolegov, kolegyne a všetkých rodičov, žiakov a celé rodiny z našej školy, ktorí sa aktívne podieľajú na pomoci utečencom. Žiaci gymnázia na čele so študentom M. Kiselom zorganizovali finančnú zbierku pre organizáciu Človek v ohrození. Mnoho rodín podporilo rôzne finančné zbierky, my sme odporučili zbierku, ktorú organizuje naša evanjelická cirkev. Kolegyňa Petra Piršelová a kolega Tomáš Gulán spolu s ďalším dobrovoľníkmi zorganizovali na našej škole materiálne zbierky, dve stretnutia pre Ukrajincov na našej škole, zastupovali nás na zasadnutiach krízového štábu mesta a boli aktívni pri organizovaní pomoci v meste a vytvorení komunitného centra pre utečencov, ktoré bude potrebovať ďalších dobrovoľníkov. Napriek tomuto tieňu vojny, je človeku akosi lepšie, keď vidí a je súčasťou spoločnej solidarity. Ďakujeme všetkým za pomoc.

Jozef Sopoliga, riaditeľ