Rozhovor s absolventkami Zuzkou Kubíkovou (ZK) a Tete Piršelovou (TP) o ich aktivitách v Ukrajinskom komunitnom centre v Martine (KC).
Od 24. februára ubehlo viac ako 100 dní. Krajiny susediace s napadnutou Ukrajinou za ten čas prijali milióny ľudí utekajúcich pred vojnou. V dôsledku tejto situácie začali po celom Slovensku v prvých týždňoch invázie vznikať výdajne potravín a komunitné centrá. V tom martinskom môžete stretnúť aj dve z našich absolventiek, Zuzanu Dagmar Kubíkovú a Teréziu Piršelovú.
Ako ste sa dostali k práci v Komunitnom Centre?
TP: Organizovaná forma pomoci ľuďom z Ukrajiny v našom meste vznikla vďaka trom neziskovkám a moja mamina je podpredsedníčkou v jednej z nich. Keď začala vojna, začínala som svoj gap-year a zároveň som práve skončila v práci, takže som mala zrazu veľa času. Jedného dňa prišla mamina domov a poprosila ma, či by som nevytvorila skupinu na Facebooku pre Ukrajincov v Turci a ľudí, ktorí chcú nejako pomôcť, pretože v tom čase už ich v našom regióne bolo myslím okolo 100. A tak nejak som z tohto rozbehnutého vlaku už nevyskočila.
ZK: V momente ako sa začali organizovať výjazdy dobrovoľníkov na hranice, chcela som sa zapojiť, čo sa kvôli rôznym dôvodom doteraz nepodarilo. S meniacou sa situáciou som však rýchlo pochopila, že pomoc je potrebná nielen na hraniciach, ale čím ďalej tým viac priamo v mestách. Môj bývalý učiteľ zo strednej školy, Tomáš Gulán, mi jedného dňa zavolal a ako mi končilo skúškové, začala som organizovať aktivity v rámci Komunitného Centra.
Čo v KC robíte a aké boli začiatky vášho fungovania oproti tomu, čo robíte teraz?
TP: Môj úplný začiatok bola práca ako “social media manager”, ako som už spomínala. Po pár týždňoch, keď sa nám podarilo nájsť priestory pre komunitné centrum, som začala pomáhať vo výdajni potravín. Od začiatku tiež organizujeme rôzne stretnutia a pravidelné aj jednorázové akcie pre deti aj dospelých. Sociálne siete už tvoria minimum mojej náplne práce a ako sa nám zmenšila výdajňa potravín a zväčšila komunitná časť, orientujem sa hlavne na organizovanie aktivít. Raz do týždňa robíme spolu s dobrovoľníčkou Jankou kurz šitia, aj keď niekedy aj štrikujeme a háčkujeme, a potom sme spolu so Zuzkou zorganizovali napríklad výlet do Bojníc ku Dňu detí.
ZK: Už približne mesiac vymýšľam a organizujem rôzne výlety a aktivity, napríklad stretnutie ku Dňu matiek, piknik v parku a tvorivé dielne ku dňu detí v KC Turčianske Teplice. Snažíme sa, aby sa aj vďaka týmto aktivitám cítili na Slovensku bezpečne a snažíme sa im zjednodušiť prístup k bežným súčastiam rodinného života, ako je napríklad aj výlet do ZOO, keďže sa ocitli v novej krajine a možno ani nevedia, čo všetko sa dá v okolí vidieť a zažiť.
Čo vám príde na vašej práci najťažšie? Prípadne je nejaká prekážka, ktorú ste museli pri tejto práci prekonať?
TP: Pre mňa je to jednoznačne jazyková bariéra. V škole som sa učila po anglicky a po španielsky, takže nemám veľmi napočúvané iné slovanské jazyky ako slovenčinu a češtinu. Taktiež, keďže som pomerne introvertný človek, nie je mi prirodzené iba tak za niekým prísť a začať sa s ním rozprávať. V tomto musím veľmi často vystupovať zo svojej komfortnej zóny.
ZK: Najťažšie je pre mňa, ako mladú študentku, porozumieť úplne odlišnej životnej situácii, v ktorej sa nachádzajú a taktiež pochopiť potreby a záujmy primárne matiek. Napríklad sme veľmi chceli vymyslieť na deň matiek niečo, čo by potešilo mamy. Mali sme pripravený make-up kútik, ale aj tak ich nakoniec najviac potešilo, keď sme im na chvíľku zobrali deti do tvorivých dielní alebo sa hrať.
Máte nejaké zaujímavé príhody?
TP: Na šitie začala chodiť jedna pani, ale potom si našla prácu a už nemohla vždy prísť. Jedného dňa nás ale prekvapila a doniesla do komunitka tradičný ukrajinský slaný tvarohový koláč a bolo to veľmi milé. A koláč bol výborný.
ZK: Nemám nejakú konkrétnu príhodu, ale veľa vtipných zážitkov vyplynulo práve z kamarátstiev, ktoré sme spolu nadviazali. Nemalo by zmysel ich zdieľať, keďže to boli prevažne tzv. inside jokes (interné vtipy – pozn. red.) Som tiež veľmi rada, že medzi dobrovoľníčkami z ESŠ Saškou Uličnou a Terezkou Huťkovou a Ukrajincami a Ukrajinkami z Martinskej komunity vzniklo priateľstvo.
Aké máte v rámci KC plány na leto?
TP: Plánov máme až až. Plánujeme sadenie v Živene, futbal, tábor, hodiny slovenčiny, športové aktivity, ďalšie výlety a túry…
ZK: A čokoľvek iné vám napadne. Predstavivosti sa medze nekladú. Ak napríklad niekto rád jazdí na koňoch alebo má nejaké iné hobby, určite nám dajte vedieť a môžeme spolu zorganizovať aj niečo ďalšie. Taktiež ak máte záujem, môžete sa pridať ku ktorejkoľvek aktivite, ktorú budeme v budúcnosti robiť. Tešíme sa na vás.
Len pripomíname, že Ukrajinské komunitné centrum je na Mudroňovej 45 (pri Galérke) a je otvorené každý pracovný deň od 14-tej do 17-tej. Príďte nás pozrieť, určite tam strávite zmysluplný čas. Prípadne nás nájdete na FB: skupina Ukrajinci v Turci.
Ďakujeme za rozhovor.
Redakcia ESSMT NEWS