Milí rodičia, kolegovia, kolegyne, milí žiaci,
dúfam, že ste si počas leta oddýchli a načerpali nových síl do školského roka. Verím, že sa už aj tešíte na začiatok školy a že prichádzate s množstvom zážitkov, s ktorými sa podelíte s ostatnými.
Dovoľte mi podeliť sa s Vami s niekoľkými prekvapivými momentami, ktoré som zažil počas leta.
Prvé prekvapenia sa mi stali v Prahe. Boli sme s manželkou a najmladšou dcérou Miladkou navštíviť Národné múzeum v Prahe. Nemal som veľa informácii o podrobnostiach výstav, ktoré prezentujú, no očakával som, že vrcholom bude vidieť mamuta a urobiť si pri ňom spoločnú fotku. Prvé prekvapenie ma čakalo v skvelej audio vizuálnej prezentácii dejín, ktorá bola urobená v podzemí v spojovacej chodbe medzi starou a novou budovou. Tam by som teda niečo také neočakával. Keď už sme boli unavení zo všetkého, čo sme videli, len tak z povinnosti a z potreby vidieť všetky expozície, došli sme do poslednej časti, kde boli vo viac ako 50 dlhých vitrínach prezentované minerály a kamene. Bol som fascinovaný nielen ich množstvom, ale aj farebnosťou a rôznosťou v tvaroch a veľkostiach. Keď som sa spýtal svojej dcéry Miladky, či pozná nejaký kameň, povedala, že pozná a že by chcela vidieť ametyst. Keď nám ho sprievodkyňa ukázala, boli sme veľmi prekvapení jeho nádhernou farbou a veľkosťou. Určite som nečakal, že toto bude pre mňa najväčší zážitok z múzea. Keď sme v auguste nastúpili do práce, požiadal som kolegov, aby mi sprostredkovali nejakú dobrú literatúru s klasifikáciou minerálov a kameňov, tak ma to zaujalo. Keby sme dali miesto a priestor únave namiesto zvedavosti, čo bude ďalej, asi by som prišiel o tento zážitok.
Ďalším prekvapením, ktoré na nás čakalo v Prahe bolo, keď sme odbočili z Václavského námestia, kde sa nachádza socha sv. Václava, do pasáže pražskej Lucerny. V tej pasáži sme objavili zo stropu visiacu sochu mŕtveho koňa s vyplazeným jazykom, na bruchu ktorého sedel sv. Václav. Neskôr ma to motivovalo k tomu, aby som si prečítal viac o tejto podivnej soche a o zámere, ktorý s ňou mal jej autor D. Černý. Pokračujúc ďalej v objavovaní zákutí Prahy, sme objavili nádherný park – hneď vedľa Václavského námestia, ktorý oproti rušnému námestiu pôsobil veľmi kontrastne. A to všetko sa stalo iba tým, že sme zahli za roh, že sme si dovolili odbočiť z hlavnej turistickej trasy.
Posledné letné prekvapenie ma čakalo počas školenia o kritickom myslení, ktorý sme absolvovali s učiteľmi z gymnázia v Sklených Tepliciach. Jeden podvečer sme sa spolu s kolegom M. Škovierom a kolegyňou Stefany Staffen rozhodli, že podvečer nevyužijeme služby kúpeľov, ale že sa pôjdeme pozrieť do blízkej Banskej Štiavnice. Nebol som tam prvýkrát, no čo ma prekvapilo bolo, ako sa mesto úžasným spôsobom priznalo k Sládkovičovi a jeho básni Maríne. Bol som ohromený nápadom vybudovania Banky Lásky v budove, v ktorej žila kedysi Marína, do ktorej bol Sládkovič zaľúbený a ktorú miloval, a potom tým, ako po celom meste umiestnili lavičky s veršami z tejto ľúbostnej básne, tak v slovenčine ako aj v angličtine. Keď ste v poslednej dobe neboli v B. Štiavnici, určite toto mesto navštívte. Aby som mal takýto zážitok – všetko, čo k tomu bolo treba urobiť, bolo iba narušiť plánovaný program a ísť o pár kilometrov ďalej.
Prečo hovorím práve o týchto prekvapeniach práve na začiatku školského roka?
Lebo aj počas školského roka môžeme zažiť úžasné a prekvapivé veci, ak budeme dostatočne zvedaví. K tomu nám možno postačia 3 veci: 1. dotiahnuť do konca (asi by sme nevideli úžasnú expozíciu minerálov, keby sme neprišli až na koniec výstavy, nevedel by som, že moja dcéra Miladka pozná ametyst), 2. že je dobré zísť z hlavnej trasy a pozrieť sa čo je vedľa nej (až tam sme objavili krásne zákutia Prahy), 3. že je dobré urobiť extra pár krokov (km) naviac (podobne ako my, keď sme sa vybrali do B. Štiavnice).
Počas školského roka by sa dali tieto princípy uplatniť v matematike v tom, že miesto toho, aby som povedal nemám bunky na matematiku, si poviem „zatiaľ neviem túto vec“ a skúsim urobiť krok naviac, skúsim zadanie dotiahnuť dokonca, alebo skúsim zísť z hlavnej cesty povinností a niečo naviac o tom naštudovať. Niekedy je to len o tom, že tomu predmetu venujem o 5 minút denne viac. Možno sa mi matematika odmení tým, že v nej uvidím práve tú krásu, ako sme my videli v tých „kameňov v pražskom múzeu“ alebo zákutiach Prahy, či B. Štiavnice.
Alebo iný príklad. Keď vidím, že niekto z mojich spolužiakov prechádza ťažším obdobím -prihovorím sa mu, všimnem si ho, pôjdem s ním extra pár krokov naviac, pomôžem mu aj vtedy, keď sa mi to práve nehodí, keď mi to narúša moje vlastné plány alebo záujmy. Odmenou nám spoločne môže byť nové a veľmi vzácne priateľstvo.
Prajem Vám v novom školskom roku veľa zvedavosti, aby ste ňou vedení dotiahli veci do konca, boli ochotní narušiť svoje plány, či zísť z hlavnej trasy a urobiť extra krok naviac. Verím, že odmenou bude radosť z toho, čo robíte a čo sa učíte lebo len formálne učenie sa a neochota urobiť niečo naviac, Vás k tomu neprivedie.
Prajem zvedavý, úspešný a radostný nový školský rok.
Jozef Sopoliga, riaditeľ