Po období Covidu sa znovu otvorili možnosti cestovania. Ja som mal tento rok možnosť navštíviť dve zaujímavé miesta, jedno v Prahe, druhé v Holandsku a obe súviseli so školami.
V máji tohto roku som mohol navštíviť školu v pražských Kuneraticiach. Je to veľmi zaujímavá škola, ktorú viac ako 15 rokov vedie pán riaditeľ Vít Beran, skúsený, inšpiratívny a angažovaný riaditeľ. Počas jeho pôsobenia od roku 2007, škola zmenila charakter. Stala sa školou, ktorá je naplnená žiakmi na maximum, lebo je školou inovatívnou, demokratickou a zameranou na potreby žiakov. V škole zaviedli tandemovú výučbu, starší kolegovia sa stali pre mladších kolegov mentormi a podporovateľmi v ich kariérnom raste. Škola má podporný tím špec. pedagógov a psychológov. Napriek tomu, že je to štátna škola, rodičovské združenie veľmi významne prispieva na chod školy, napr. na tandemovú výučbu. Učitelia sú vysoko angažovaní, stretávajú sa pravidelne v tzv. „hniezdach“ – záujmových samovzdelávacích skupinách, kde spolu diskutujú o dôležitých didakticko- pedagogických témach a hľadajú spôsoby, ako byť lepšou školou. Zaradenie sa do „hniezda“ je na dobrovoľnej báze. V čase, keď sme ich navštívili spolu s kolegami z nášho Regionálneho centra podpory učiteľov, mali žiaci projektový týždeň zameraný na podporu demokracie a občianskej angažovanosti. Jedni žiaci napr. upratovali okolie, ďalší robili zbierku pre neziskové organizácie, napr. cez množstvo spálených kalórií na telocviku, iní mali v pláne navštíviť parlament a diskutovať s poslancami.
V celej škole bolo cítiť pečať vedenia školy a ich jasnú víziu budovania komunity založenej na podpore, angažovanosti, slobode a demokracii.
Na konci septembra som mal možnosť navštíviť niekoľko cirkevných škôl v holandskom Alphene, ktoré sú združené v spoločnej organizácii Scope. O tejto skúsenosti píšem podrobnejšie na inom mieste. Na tomto mieste spomeniem iba niektoré skúsenosti a postrehy. Počas osobného rozhovoru s Fritsom Hoekstrom – predsedom správnej rady Scope, ma zaujímalo, koľko nových škôl v jeho 35
ročnej učiteľskej praxi videl postavených. On, ktorý pôsobil v rôznych mestách a na rôznych typoch škôl, za jeho prax videl postavených 7 nových škôl. My sme počas návštevy videli jednu novú strednú školu a ďalšiu, ktorú mali zbúrať a vedľa nej už rástli základy novej. Je na mieste sa opýtať, koľko od novembra 1989, vzniklo na Slovensku nových školských budov, pre novú generáciu žiakov, spĺňajúcu
nové potreby a požiadavky. Prekvapený týmto číslom, som sa ho spýtal, ako to financujú. Jeho odpoveď bola ešte zaujímavejšia. „Prídeme na mestský úrad, zdôvodníme našu požiadavku a mesto to financuje. Ak je treba, časť budovy financujeme my, ako je to napr. teraz, keď ceny materiálov išli výrazne hore,“ povedal Frits, o cirkevnej škole, ktorú financuje mesto. Mesto financuje budovanie
školy z dvoch dôvodov, jeden je ten, že v Holandsku majú garantovanú slobodu vo vzdelávaní, čo napr. znamená aj to, že neštátne školy sú rovnako financované ako štátne školy, podobne ako je tomu na Slovensku. Pre Holanďanov to však znamená aj to, že štát alebo mesto financuje budovanie nových škôl. Druhým dôvodom je to, že si uvedomujú, že vzdelávanie je a musí byť prioritou. Tiež si uvedomujú, že deti, ktoré sa majú vzdelávať nie sú štátne, súkromné a ani cirkevné, ale sú deťmi,
ktoré žijú v jednom štáte, na území jedného a toho istého mesta, či obce, ktorej rodičia odvádzajú dane.
V novembri si budeme pripomínať 33 rokov od Nežnej revolúcie, ktorá nám priniesla slobodu v cestovaní a umožnila nám hľadať pozitívne inšpirácie za hranicami. Moje posledné dve cesty mi ukázali, akú máme pred sebou ešte dlhú cestu budovania silných demokratických školských komunít, alebo čo by napríklad mohla znamenať väčšia sloboda a s ňou aj obrovská zodpovednosť vo vzdelávaní, či už vo vnútri škôl, alebo v celom školskom systéme. Aj to sa môže človek naučiť pri cestovaní.
Jozef Sopoliga, riaditeľ ESŠ