Peter Petrovič odišiel po skončení štúdia na gymnáziu vo Vrútkach do Veľkej Británie, kde pracoval ako Au-Pair. „Klasický“ začiatok mnohých mladých ľudí v deväťdesiatych rokoch pokračoval štúdiom na Hackney Community College – strednej pedagogickej škole v Londýne. Peter Petrovič študoval svoju druhú strednú školu a súčasne pracoval v materskej škole, kde si zamiloval prácu s deťmi. Veľmi prirodzene a spontánne preto prišlo rozhodnutie pokračovať v štúdiu na pedagogickej fakulte University College London (Institute of Education) – jednej z najlepších pedagogických škôl na svete. Ako jej absolvent a špeciálny pedagóg pracoval v rôznych predškolských zariadeniach v Londýne, vrátane chudobných anglických štvrtí. V roku 2014 sa po šestnástich rokoch pobytu vo Veľkej Británii rozhodol vrátiť domov na Slovensko a o rok na to začal pracovať v našej škôlke. Od januára prebral po Helenke Záborskej funkciu zástupcu riaditeľa pre materskú školu.
Naša škola bude čoskoro oslavovať dvadsiate výročie svojho vzniku. Už osem rokov si aj ty súčasťou jej príbehu. Keď sa spätne pozrieš na tie roky, aké tri slová by ich najviac vystihovali?
Rodina – práve v tomto období som si založil rodinu. Oženil som sa so svojou dlhoročnou priateľkou a narodili sa nám dve krásne dcérky.
Zmena – po dlhých rokoch štúdia a práce v cudzine som sa vrátil na Slovensko. V rámci tejto zmeny som sa prispôsoboval novému kultúrnemu a pracovnému prostrediu. Spoznal som význam slova spoločenstvo.
Spoločenstvo – som šťastný, že v prostredí tejto školy som stretol niekoľko dôležitých ľudí, s ktorými môžem diskutovať o veciach pracovných ale aj osobných.
Od januára si po Helenke Záborskej prevzal funkciu zástupcu riaditeľa pre materskú školu. Čo nové táto výzva priniesla do tvojho života?
V prvom rade by som chcel povedať, že mám obrovské šťastie, že Helenka nikde neodišla a je stále nablízku, vždy ochotná pomôcť, keď to potrebujem. Budem sa snažiť úspešne pokračovať v tom, čo začala.
Okrem toho, že chcem byť naďalej dobrým učiteľom, budem sa usilovať viesť našu škôlku tak, aby sa v nej deti a ich rodiny cítili čo najlepšie. Mojim cieľom je dať deťom najlepší základ do života a s tým spojené adekvátne predprimárne vzdelanie. Budem sa usilovať o to, aby si v našej materskej škole deti vybudovali rešpekt k druhým, úctu a porozumenie.
Po tvojom návrate z Anglicka si mal určite ponuky z viacerých škôl. Rozhodol si sa pre cirkevnú školu. V čom vidíš benefity kresťanského vzdelávania?
Myslím si, že kresťanské hodnoty ako súcit, úprimnosť, úcta k druhým, úcta k prírode, odpustenie, sa zhodujú s hodnotami ostatných slušných ľudí. Deti by mali byť vychovávané ako bytosti duchovné, nielen ako tvory orientované na materiálne hodnoty. Popritom, že budú vzdelané si deti takto vypestujú aj morálne zásady. Nestanú sa z nich sebci, ktorí si pôjdu za svojím cieľom, bez ohľadu na druhých, ale budú sa chovať k druhým správne a s úctou.
Ako si predstavuješ kvalitnú materskú školu na Slovensku? Čo by mala poskytovať?
V Anglicku som pracoval vo viacerých predškolských zariadeniach. Niektoré z nich boli na veľmi vysokej úrovni a niektoré na slabšej. Tie najlepšie škôlky boli založené na princípoch rešpektu, zodpovednosti, samostatnosti a priateľského spoločenstva. Prostredie, aktivity a osnovy boli založené alebo nastavené vzhľadom na záujem detí. Boli vybavené tak, aby dávali deťom čo najviac priestoru na voľnú hru, pri ktorej mohli skúmať a objavovať. Nebola to bezhlavá hra, ale hra, pri ktorej sa deti učili tak isto, ako by sa boli učili pri kontrolovanej aktivite, stačilo im len poskytnúť tie správne pomôcky a nenútenú pomoc alebo jemné navádzanie.
Napríklad pri hre s autíčkami a garážami máte jedinečnú príležitosť navodiť hru s prvkami matematiky. Všetci dobre vieme, ako radi sa deti hrajú s vodou a pieskom. Stačí im poskytnúť vaničku plnú vody alebo pieskovisko, pár kýblikov, naberačiek a odmerných valcov a aktivita zameraná na meranie kvantity/objemu je na svete. Maľovanie, kreslenie, modelovanie, magnety, prírodné materiály, lupy, stavebnice, puzzle, bábiky, umelé zvieratká a dinosaury, pobyt a prechádzky v prírode, lezenie, behanie, naháňačky… toto všetko sú hračky a aktivity, s ktorými sa deti nesmierne radi hrajú a ktoré prispievajú k zdravému vývinu a pri ktorých sa aj veľa naučia. Niekto si povie „veď sa len hrajú“, ale hra je pre dieťa v predškolského veku základom poznávania a poznania.
Po strednej škole v Anglicku nasledoval bakalársky program na pedagogickej fakulte University College London (Institute of Education) – jednej z najlepších pedagogických škôl na svete. Skús nám ju prosím v krátkosti priblížiť.
Áno, túto možnosť som mal vďaka môjmu zamestnávateľovi. Škola bola založená v roku 1902 ako pedagogická fakulta. V dnešnej dobe je popredná svetová univerzita pre vzdelávanie, aplikované spoločenské vedy a sociálny výskum. História a súčasná misia tejto školy je zakorenená v záväzku k pravde, kritickému mysleniu a k sociálnej spravodlivosti. Fakulta verí, že vzdelanie je v dnešnej dobe nesmierne dôležité, pretože umožňuje jednotlivcom viesť plnohodnotný život a pomáha budovať spravodlivú, súdržnú a prosperujúcu spoločnosť. Jej cieľom je pochopiť a riešiť štrukturálne nerovnosti a nespravodlivú nerovnováhu sociálnej moci, ktoré ovplyvňujú komunity po celom svete. To znamená porozumieť tomu ako a prečo sme sa dostali do takejto situácie a čo je potrebné urobiť, aby sme zabezpečili rovnosť, začlenenie a spolupatričnosť pre tých, ktorí nie sú systémovo privilegovaní našou spoločnosťou.
Škola uskutočňuje vynikajúce výskumy národného, ale aj medzinárodného charakteru. Spolupracuje s viac ako 100 krajinami sveta a ich výskum formuje politiku na všetkých kontinentoch – v oblasti verejnej moci, medzinárodných a národných agentúr, charitatívnych organizácií a súkromného sektora. Spolu so svojimi partnermi sa univerzita snaží nájsť spôsoby, ako znížiť globálne nerovnosti prostredníctvom vzdelávania.
Po úspešnom ukončení štúdia si pracoval ako pedagóg v rôznych predškolských zariadeniach v Londýne. Spomínal si školy v chudobných štvrtiach Londýna. Čo ti dala táto skúsenosť?
Pracoval som vo štvrtiach s najvyššou mierou deprivácie a chudoby v Londýne a celom Anglicku, ako sú napríklad Hackney a Tower Hamlets. V týchto štvrtiach žijú prevažne sociálno-znevýhodnené rodiny. Deti z týchto rodín nemajú takú istú príležitosť na vzdelanie, ako napríklad deti z iných (bohatších) štvrtí, hlavne v dôsledku socio-kultúrnych podmienok, alebo prostredia v ktorom žijú. Populácia v týchto štvrtiach je etnicky veľmi rôznorodá a zahŕňa množstvo kultúr a náboženstiev. Práve v chudobnejších škôlkach som zistil, že tieto deti si viac vážia napríklad hračky, s ktorými sa hrali a prostredie, v ktorom mohli tráviť čas. Taktiež rodičia boli vďační za možnosť vzdelávania ich detí. Stretol som sa tak isto s deťmi, ktoré pochádzali z rodín postihnutých drogovou, alebo inou závislosťou.