Anička je absolventkou Evanjelického gymnázia v Martine (2020) a momentálne študuje 3. ročník na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, odbor herectvo.
Anička, prečo si sa rozhodla študovať herectvo?
Intuitívne ma to umeleckým smerom ťahalo odjakživa. Mám ale v povahe za všetkým, čo robím, hľadať niečo užitočné, a hoci ma to do dramatického krúžku veľmi ťahalo, v čase dospievania mi užitočnejší pripadal klavír. Vedela som, že ten ľahko využijem v spevokole, v kapele či na mládeži a hraním na klavír pomôžem v zbore mojim rodičom – farárom. Keď prišiel čas rozhodnúť sa kam na strednú, samozrejme som veľmi túžila ísť na konzervatórium študovať hudobno-dramatický odbor. Rozhodnutie ísť študovať na gymnázium bolo miestami bolestivé, no bola som veľmi poslušná a pragmatická puberťáčka. V druhom ročníku gymnázia som išla na DOD na konzervatórium v Bratislave so zámerom preskúmať rajón a ideálne zdrhnúť z gymnázia, no v tom čase ma pobolievalo koleno a povedali mi, že asi by som kvôli tomu nezvládala hodiny baletu (ktoré som si o pár rokov neskôr odkrútila v prvom ročníku na VŠMU úplne bez problémov). Môjmu chabému sebavedomiu to úplne stačilo na to, aby som na revolúciu môjho štúdia zabudla a poslušne sa vrátila na gymnázium. Práve tam som ale dostala dôležité lekcie, ktoré ma nakoniec priviedli k štúdiu odboru, v ktorom som sa skutočne našla.
Sú to už síce tri roky, ale skús nám priblížiť ako spätne vnímaš štúdium na našom gymnáziu.
EGMT som vnímala ako priestor, kde sa môžem realizovať v čomkoľvek, čo by ma mohlo zaujímať. A to, že som si mohla zažiť pestrosť, ktorú EGMT ponúka, bolo pre mňa kľúčové. Keď strávite hodinu pri rovniciach, hodinu v laboratóriu, v kapele, v komunitnom centre, v študentskej firme, či v školskom parlamente, ľahšie zistíte, ktorá rola je napísaná pre vás.
Keď si u nás študovala, na akú oblasť si sa najviac zamerala, a prečo?
Snažila som sa zvládať všetko čo najlepšie. V tom čase mi hocikto mohol hovoriť, že nie je dôležité mať zo všetkého jednotky, no to bolo žiaľ moje nastavenie. Keby som na EGMT študovala teraz, zamerala by som sa na predmety a činnosti, ktoré mi najviac dobíjali baterky a inšpirovali ma. Ušetrila by som si tým veľa stresu. V mojom prípade to boli hodiny filozofie, psychológie, literatúry, čas strávený v školskej kapele a pri práci s mládežou v zbore, ktorý bol vždy s našou školou prepojený. Nadštandardne príjemný zážitok bol pre mňa napríklad venček. A keby som mala o kúsok viac odvahy, mohla som chodiť aj na dramatický krúžok. 🙂
Ako ti pomohlo naše gymnázium, aby si sa dostala práve na herectvo? Čo všetko musí herec ovládať, aby zvládol svoje remeslo?
Na EGMT učitelia kládli dôraz na kritické premýšľanie, svoje myšlienky logicky formulovať, tímovo pracovať a najlepší pedagógovia ma viedli k láskavosti, pokore a úprimnosti. Tieto zručnosti a cnosti s herectvom zdanlivo nesúvisia, no sú nevyhnutnou súčasťou výbavy herca, s ktorým je radosť spolupracovať. Myslím si, že moji ročníkoví vedúci, Táňa Pauhofová, Ľuboš Kostelný, Matúš Bachynec a Roman Polák, niečo z toho pri mne vycítili Už na prijímačkách, zrejme aj určitú mieru talentu, a tak to so mnou riskli a prijali ma, hoci som v herectve ako takom bola absolútne neskúsená. A na VŠMU som začala pracovať na mojom remesle. Samozrejme postupne absolvujem všetky povinné jazdy, do ktorých spadá tanec, pohyb, spev, práca s hlasom, dejiny divadla a pod. Vôbec ale neplatí, že ak budem všetky tieto predmety zvládať na A-čko, bude zo mňa geniálna herečka. Je užitočné byť šikovný, no počula som, že k tej genialite je veľmi dlhá cesta a bez pokory sa ňou ísť nedá. Tak sa snažím byť pokorná, poctivá a trpezlivá.
V čom ťa stredná škola pripravila na vysokoškolské štúdium a čo ti najviac chýbalo v príprave na VŠ?
Už som spomínala napr. tímovú prácu či kritické premýšľanie. Ale kľúčové pre mňa bolo pôsobenie v školskej kapele. Učila som sa vystupovať na verejnosti, ale hlavne sme často hrávali na podujatiach, ktoré reagovali na dianie v spoločnosti. Boli to pochody Za slušné Slovensko, pripomenutie Novembra ’89 alebo aj bežné nedeľné bohoslužby, kde sme hrali a spievali piesne, ktoré nás jednak bavili, ale zároveň v sebe niesli dôležité a hlboké myšlienky. A tak som v praxi pochopila dôležitosť umenia.
EGMT je navyše škola, ktorá nemá na študentov nízke nároky a schopnosť zvládať stres a mať funkčný time-management je v prostredí ambicióznych umelcov nevyhnutná. EGMT sa o mňa staralo aj po tejto stránke. Spomínam si napríklad na spoluprácu EGMT s The Žurnál (slovenská firma, ktorá vyrába diáre), kedy sme sa my, študenti, mohli priamo zúčastniť na vytvorení študentského diáru, ktorý by nám pomohol nastaviť si kariérne aj osobné ciele a ideálne ich dosiahnuť. Diár nosím so sebou dodnes, je to perfektná pomôcka. Taktiež si spomínam na stretnutia so školskou psychologičkou, ktorých som neabsolvovala veľa, no v danom čase boli veľmi nápomocné. Dokonca som na EGMT mala frajera, ktorý sa so mnou učil texty na prijímačky. Neviem si predstaviť gymnázium, ktoré by mi pomohlo viac. 🙂 Možno jedine také, čo by malo lievik na sebavedomie a nemusela som si prihlášku na herectvo posielať celá vyklepaná v posledný možný deň podania prihlášky.
Ako vyzerá bežný deň študentky herectva?
Po pár semestroch na VŠMU som sa prestala snažiť niekomu vysvetliť, čo na tej škole vlastne robíme. V bežný deň študentky herectva sa nič bežné nedeje. Možno len to, že si umyjem zuby. Bežným sa pre mňa stalo párkrát denne si poplakať, pobozkať spolužiaka, alebo v rámci castingov nahrávať na mobil, ako si umývam tvár v intrákovskom umývadle a tvárim sa, že je to voda z čerstvého horského potoka. Často to nie sú príjemné a ani prirodzené činnosti a sú dni, kedy siaham na dno mojich fyzických a psychických síl. Na oplátku ale dostávam veľa zážitkov, ktoré sú plné zábavy, kreativity a šialeností, ktoré ma bavia.
A každý deň trávim najmä v prítomnosti mojich spolužiakov, kolegov a pedagógov, ktorí sú mi veľkou oporou, inšpiráciou a niektorých z nich môžem nazvať mojimi priateľmi. A to mám najradšej, keď si spolu sadneme do Dosky, nášho školského caffe baru. 🙂 Istá rutina sa ale dá nájsť v čítaní kníh, memorovaní textov či fyzickom tréningu.
V akých predstaveniach ťa môžeme najbližšie vidieť?
V školskom Divadle Lab účinkujem vo Fosseho inscenácii Dieťa, v autorskom projekte Umlčané, ktorý ste mali možnosť vidieť na martinských Dotykoch a spojeniach 2022, v projekte Performancie hrám v Čechovovom úryvku z Čajky a do inscenácie Kráľ-Vávra som napísala klavírnu hudbu, zároveň ju na predstaveniach aj naživo hrám. V letnom semestri budeme premiérovať Fuksovho Spaľovača mŕtvol. Ako študenti VŠMU účinkujeme v SND v zbore/komparze vo viacerých inscenáciách, no dostala som príležitosť naskúšať malú postavu v inscenácii Konformista v réžii Romana Poláka. A projekt, v ktorom som zatiaľ dostala najväčší herecký priestor, je Oleanna, taktiež v réžii pána Poláka, ktorý sme vo februári odpremiérovali v Štúdiu L+S s mojím hereckým kolegom Jurajom Mokrým.
Evanjelická spojená škola oslavuje 20 rokov. Čo by si jej, študentom a učiteľom zapriala?
Študentom ESŠ prajem podporných a láskavých učiteľov. A učiteľom ESŠ prajem vnímavých a talentovaných študentov.
Ďakujeme Aničke za rozhovor!
