Európska únia je aj náš projekt, a o to, čo je naše, sa treba starať. Sme radi, že aj naša škola mala 9. mája zastúpenie na slávnostnom vyhlásení víťazov ESEJISTICKEJ SÚŤAŽE S NÁZVOM „20 ROKOV V EÚ“, ktorú každoročne vyhlasuje poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. Mladí študenti mali vo svojich prácach reflektovať na dve dekády Slovenska v Európskej únii a veru, že sa s touto úlohou popasovali viac ako dobre. Do súťaže sa zapojilo viac ako 50 študentov z 35 škôl z celého Slovenska a mal som možnosť prečítať si práce na vysokej úrovni. Víťaz však môže byť len jeden a nás veľmi teší, že súťaž suverénne ovládla naša gymnazistka Andrea Bačeová, ktorej aj touto cestou ešte raz srdečne gratulujeme a ďakujeme jej za vzornú reprezentáciu našej školy.
20 ROKOV SLOVENSKA V EURÓPSKEJ ÚNII
Keby ste sa opýtali mladých ľudí, čo im najviac imponuje na Európskej únii, odpoveďou by pravdepodobne bola možnosť slobodne cestovať a diskutovať. Otázkou je či sú to len tieto dva hlavné dôvody. Dovolím si tvrdiť, že nie. Európsku úniu spája práve to, že ona sama dokáže spájať okolité štáty, pozývať k ich diskusii či podporiť slabších. Aj nám- Slovensku poskytla EÚ podporu a možnosť vstúpiť do takmer najväčšieho spolku, ktorého sme už dvadsať rokov súčasťou, a pre ktorý sme sa dobrovoľne rozhodli. Čo nám teda EÚ priniesla a čo sme my doniesli so sebou? No a v neposlednom rade akú úlohu zohrá Slovensko práve v jej budúcnosti?
Prvý máj to nie je len sviatok práce a nie nemyslí sa ten, ktorý komunisti využili na svoju propagandu, je to náš sviatok, pretože presne vtedy pred dvadsiatimi rokmi sme sa stali súčasťou EÚ, veľkej a rozmanitej európskej rodiny. Ako mladý štát s pomerne krátkou históriu demokratického režimu sme sa sami rozhodli, že chceme dobrovoľne niekde patriť čoho výsledkom bolo doteraz najúspešnejšie zaznamené referendum. V EÚ sme videli jednotu, ale aj možnosť ako sa ekonomicky či politicky niekde posunúť, pretože sme chápali, že v jednote je sila. Prešli sme náročnou cestou, veď ešte v roku 1997 sme nespĺňali podmienky EÚ v oblasti ochrany ľudských práv či rešpektovania demokracie. Deväťdesiate roky boli divoké a Slovensko sa len ťažko prebúdzalo z dlhého spánku totality, ktorú však postupne nahrádzala chuť a odhodlanie niekam patriť a byť uznávaným aj ďaleko za hranicami. No a za sedem rokov sme spravili skutočné pokroky, pretože aj my sme sa chceli hlásiť k mottu: „Zjednotení v rozmanitosti.“
Vstupom do EÚ sme sa zaviazali spolu s ostatnými ochraňovať ľudskú dôstojnosť, slobodu, rovnosť či právny štát. Ešte nikdy v histórii nemalo tak veľké usporiadanie zadefinované vo svojich prioritách práve tieto hodnoty. Kým ešte pred pár rokmi naše hranice oddeľoval ostnatý drôt a prekročiť bariéru sa rovnalo samovražde, vtedy aj dnes môžeme voľne cestovať po dvadsiatich siedmich krajinách a s ďalšími máme vďaka Schengenskej dohode zjednodušený vstup do ich krajín. A to je práve veľkým lákadlom pre mladých študentov, ktorí dnes môžu študovať v krajinách EÚ, mnohí bezplatne. Študijný program Erasmus Plus využilo viac ako 40 000 Slovákov a patrí medzi najúspešnejšie o čom svedčí aj fakt, že sa rozširuje nie len na vysokoškolské štúdium, ale začal poskytovať možnosti aj pre stredné školy.
Mnohí oponenti EÚ radi tvrdia, že nás EÚ zdiera. Tu však treba spomenúť, že doteraz sme boli vždy zatiaľ čistým prijímateľom finančných prostriedkov. Vďaka spoločným fondom dnes môžeme budovať školy, nemocnice, cyklotrasy či rekonštruovať historické pamiatky a parky. Veď sa len zamyslime, kde všade stojí značka, že tento projekt je financovaný vďaka podpore EÚ? Z peňazí EÚ sme zrekonštruovali 72 km železničných tratí či vybudovali 133 km rýchlostných ciest a diaľnic nehovoriac o stovkách ďalších projektov. To, že sa tak často neuchádzame o peňažné prostriedky prostredníctvom rôznych projektov nie je chyba EÚ ale naša, pretože ešte stále máme problém s nedostatkom kvalitných odborníkov a často neochotou učiť sa novým veciam.
Všetci sme sa hádam učili, že to bol Cyril a Metod, ktorý dopomohli k tomu, aby sa staroslovienčina stala štvrtými liturgickým jazykom čo v deviatom storočí nášho letopočtu znamenalo množstvo výhod. Dôvod prečo o tom píšem je, že vidím paralelu medzi nimi, mimochodom na ktorých dedičstvo sa odvolávame, a s ochranou jazyka v EÚ. Je teda zbytočné tvrdiť, že EÚ nás pohltí a že možno raz budeme musieť rozprávať len v anglickom či nemeckom jazyku. Ochrana slovenského teda nášho materinského jazyka je riadne ukotvená v charte EÚ na základe čoho každý jeden z nás môže využívať práve ten svoj jazyk pri kontakte s Európskou úniou. A čo viac poslanci, ktorí nás na pôde európskeho parlamentu prezentujú môžu bez problémov rozprávať práve v slovenčine. Pretože jazyk to nie je len dorozumievací prostriedok, jazyk sa neustále mení a je priamym ukazovateľom našej histórie.
Aj keď máme pomerne jasno, že všetci chceme žiť v čistejšom prostredí a pokúsiť sa čo najviac spomaliť klimatické zmeny, často má každá krajina iný pohľad na vec. Vďaka EÚ a teda uplatnenia európskej legislatívy sa nám podstatne zvýšila úroveň životného prostredia. Platia prísnejšie pravidlá čo sa týka spracovania nebezpečného odpadu či môžeme lepšie chrániť naše biotopy. Nemali by sme zabúdať, že našou povinnosťou je postarať sa o túto planétu a dokazovať, že klimatické zmeny neexistujú či dokonca nepotrebujeme toľko chránených lesných území je len zbytočné mrhanie časom, ktoré vieme použiť na ich záchranu. Možno práve nadišiel čas, kedy musíme splácať prírode to čo sme si od nej celé stáročia požičiavali nevnímajúc následky našich činov.
Bolo by však nesprávne tvrdiť, že Európska nám stále niečo dáva a my nič preto nerobíme. Sú to práve slovenskí občania, ktorí dnes zastávajú mnohé dôležité pozície nie len v európskych inštitúciách. Okrem toho sme EÚ za tých 20 rokov poskytli skvelých odborníkov v najrôznejších odboroch a v neposlednom rade našich mladých ľudí, z ktorých mnohí dnes pracujú na reformách či zákonoch, ktoré Európsky parlament pravidelne prijíma na svojich plenárnych zasadnutiach. Opäť to, že prichádzame o množstvo šikovných ľudí je nepochybne chybou nášho nielen školského systému no aspoň môžeme mať istotu, že spoločne robia preto, aby EÚ ešte lepšie fungovala, aby bola možno ešte viac férovejšia a rovnejšia. Pretože brať Európsku úniu ako bezchybný projekt je nesprávne, všetci sa občas mýlime a je to úplne v poriadku.
Avšak v časoch politickej nestability, vojny a nárastu populizmu máme právom obavy o tom, kde sa raz Slovensko bude nachádzať. V júni nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu, ktoré ukáže akou cestou sa chceme uberať. Ak sa mnohí cítime sklamaní z toho ako dopadli tie parlamentné či prezidentské ešte stále je tu možnosť zabojovať o naše miesto v EÚ. Dohady o tom, že by sme však raz mohli z EÚ vystúpiť ja osobne považujem ako za mylné, aj keď môže k tomu dôjsť. Ale preto, aby sa tak nestalo a nevyhrali opäť reči typu, že my nikoho nepotrebujeme a zvládneme to aj sami, musíme naďalej pokračovať v šírené osvety EÚ. A hlavne si ako spoločnosť musíme uvedomiť, že Európska únia nie je len Štrasburg či Brusel, sme to my.
Za 20 rokov v Európskej únii sme dosiahli mnohé úspechy, ale aj ťažké roky ako obdobie pandémie Covidu 19 či momentálne prebiehajúca vojna na Ukrajine či teraz aj v Izraeli. Nedajme sa oklamať prázdnymi rečami o tom ako EÚ podporuje vojnu, pretože pomáha v boji proti agresorovi. Keby sme sa my ocitli v takej situácii tiež by sme boli vďační za pomoc. Nesmieme strácať nádej ani v najtemnejších časoch, pretože máme jeden druhého. Konflikty neobchádzajú ani EÚ či demokratické hodnoty, na ktorých je postavená. Ale demokracia je hlavne skúškou charakteru a výdrže. Koľko sme teda ochotní vydržať, aby sme ju zachovali?
Andrea Bačeová