Na hodinách programovania zvyčajne býva ticho, ťukanie do klávesníc a občasné zvolanie: „Prečo mi to nefunguje?!“ Tentokrát však študenti 5. ročníka gymnázia pod vedením učiteľa Martina Uhrina nielenže rozchodili kód, ale rovno vytvorili vlastnú vzdelávaciu aplikáciu. A nie hocijakú – takú, ktorá pomáha deťom v 3. ročníku základnej školy objavovať zákutia Hejného metódy v matematike.
Aby nezostali len pri teórii a testovaní medzi sebou, pozvali si na pomoc skutočných expertov – žiakov 3.B triedy. Tí neváhali, zobrali tablety do rúk a pustili sa do objavovania toho, čo pre nich „veľkáci“ pripravili.
Výsledok? Radosť, smiech a pocit z objavovania. A čo je ešte lepšie – aplikácia naozaj fungovala. Tretiaci si ju pochvaľovali, gymnazisti žiarili pýchou a pán učiteľ Uhrin mal dôvod na spokojný úsmev (aj krátku prestávku od opravovania kódu).
Úsmev nechýbal ani samotným gymnazistom. Po prvý raz videli svoju prácu v reálnom nasadení – a že sa im vydarila, potvrdili samotní tretiaci. Pracovali sústredene, niektorí dokonca s neskrývanou súťaživosťou.
Pre študentov to bola skvelá príležitosť prepojiť informatiku s reálnym svetom a vytvoriť niečo, čo má zmysel aj mimo školských lavíc. Podľa učiteľa Uhrina bola najväčšou odmenou možnosť vidieť, že ich práca niekomu naozaj pomohla – a práve takáto spätná väzba má pre žiakov najväčšiu hodnotu.
Renáta Rusková
