ODKAZ NOVEMBRA ´89

Počas novembra v nedeľu večer vysielala verejnoprávna televízia trojdielny seriál s názvom „Herec.“ Pri sledovaní upútaviek s neľútostnými zábermi vykresľujúcimi dobu prvej, najtvrdšej vlny komunizmu na našom území som úprimne ani nemal chuť ponoriť sa do deja a dať mu počas pokojných nedeľných večerov šancu. Nakoniec som však podľahol a dopozeral až dokonca. Príbeh rozpráva o živote mladého talentovaného umelca, ktorého snom je stať sa hercom. Je to aj dnes sen mnohých mladých ľudí, ktorých oddeľujú od cieľa častokrát len náročné prijímacie skúšky na VŠMU. Avšak tento chalan sa hercom stať nemohol, pretože jeho „kádrový“ posudok nevyhovoval povolaniu. Jeho rodičia položili život v boji proti režimu. Bol odpísaný do chvíle, kým ho nenavštívil vyššie postavený príslušník Štátnej bezpečnosti, ktorý mu výmenou za spoluprácu ponúkol miesto v divadle a spoluprácu.
A on súhlasil.
Spolupráca začala „ľahkými“ úlohami, kedy mal vykonštruovať dôkazy na pár známych. S pribúdajúcimi udaniami jeho kariéra raketovo rástla. Zlom nastal v momente, kedy dostal za úlohu kompromitovať vysokopostaveného vojenského dôstojníka a vojnového hrdinu, o ktorom bolo známe, že je skrytý homosexuál. Zvrat deja prichádza v momente, kedy sa mladý herec do dôstojníka zaľúbi a ten mu ponúkne, že spolu emigrujú. Štátna bezpečnosť na neho však tvrdo zatlačí a on zo strachu svojho milenca udá a ten pri zatýkaní spácha samovraždu. Dej seriálu naberie rýchly spád, kedy sa život herca zmení na prenasledovanú korisť a jeho dovtedy „priatelia“ z ŠTB sa ho pokúsia zabiť. So svojou tehotnou sestrou a ich priateľmi plánujú utiecť a kvôli peniazom pre hraničných prevádzačov vykradnú dom. Dovtedy obyčajní ľudia sa v momente zmenia na zlodejov, vrahov, dalo by sa povedať kriminálnikov. Nakoniec tieto peniaze získajú a dostanú sa k tunelu, ktorý vedie do slobody. Happyend?….na konci tunela čakajú iní hraničiari, ktorí ich zatknú a odvedú preč. Mladý herec, ktorý sa na konci seriálu dostáva za plot v spolupráci s ŠTB, vymenil život svojich priateľov a svojej tehotnej sestry za ten svoj. Kvôli jeho slobode umreli jeho najbližší ľudia.
Otázkou je, prečo som si tento príbeh zvolil v texte o odkaze novembra 89‘? Čo by nám príbeh o udalostiach, ktoré sa diali približne o tri dekády neskôr mohol povedať? Je to úplne jednoduché. Najdôležitejším odkazom Nežnej revolúcie je dar základných ľudských práv. Dar možnosti žiť ako človek. Byť slobodnými ľuďmi, akými sme dnes. Na „hrdinu“ seriálu sa môžeme pozrieť dvojakým pohľadom. Prvotný pohľad nám káže odsúdiť ho za činy, ktoré spáchal a morálne ho odsúdiť za smrť štyroch a vlastne s nenarodeným bábätkom piatich ľudí. Z pohodlia gauča a nedeľného večera pri čaji by to bolo jednoduché. Avšak ak sa ponoríme do deja hlbšie, uvidíme mladého chlapca, ktorý chcel len žiť normálny život, kde by naplnil svoj umelecký potenciál a bol šťastný, samozrejme neuvedomujúc si dôsledky svojho konania.
Pre väčšinu dnešnej spoločnosti je slovo sloboda akýmsi klišé. My, čo sme sa narodili počas nej, si nevieme predstaviť život inak a väčšina tých, čo žili bez nej, radšej zabudli a vytesnili tie časy z ich mysle. No dodnes nachádzame príbehy ľudí, ktorí bojovali nielen v mrazivom novembri, ale počas celého obdobia totalitného režimu za ich vytúžený cieľ. Spomeňme si alebo skôr nezabudnime na politických väzňov, Nenápadných hrdinov ale aj našich rodičov a iných rodinných príslušníkov, z ktorých množstvo trpelo alebo v novembri 89’ stálo na námestiach so strachom v duši, alebo ako študenti cestovali po fabrikách v Československu a hlásali tézy revolúcie. Koniec koncov, medzi týmito osobnosťami sú aj ľudia stojaci za projektom Evanjelickej spojenej školy. Pán farár Ján Bohdan Hroboň a jeho rodina zažívali pekelné časy, no vďaka ich obeti a vďaka ich snahe vpísať tento odkaz do diela školy v nádeji, že sa bude šíriť v srdciach študentov, sme mohli a môžeme všetci študovať na tejto škole. Ťažko sa vracia, spomína alebo študuje o dobe komunizmu a chápem, že nie každému sa to už v dnešnej dobe chce a spoločnosť sa prirodzene pozerá dopredu, no želám si, aby sa na obeť všetkých anti-režimových bojovníkov nikdy nezabudlo.
Prajem vám všetkým všetko dobré do 32. roku slobody.
Ján Drahoš,
absolvent ESŠ

GIVING WEEK – Odovzdanie pomoci

Tohto roku si #GIVINGTUESDAY pripomenieme v utorok 1. decembra 2020. Naša škola sa do aktuálnej kampane zapája s výzvou na vybavenie výtvarnej učebne.Zbierka Giving week presiahla naše očakávania. Už vo štvrtok bolo jasné, že všetky vyzbierané veci nezmestíme do školského mikrobusu. Študenti predmetu ZMAK štvrtok poobede naložili auto, ja som podvečer ešte poobiehal darcov, ktorí mali objemnejšie veci u seba doma.

Navyše, ozvali sa mi dobrovoľníci, ktorí chceli ísť navštíviť zaplavenú osadu v Chminianskych Jakubovanoch osobne. Tak sme nakoniec išli dvomi autami, ja školským mikrobusom, spolu s rodičom Janom z Bambusiek, a moje auto šoféroval náš absolvent Janko Drahoš, a mal posádku v zložení Zuzka Kubíková a traja tínedžeri z Bambusiek.

Ešte v piatok ráno nám pribudol dar futbalových lôpt od poslanca MZ Martin Stanislava Thomku, pred deviatou sme sa vydali na cestu. Do Jakubovian sme dorazili okolo 11-tej, vítali nás – ako tradične – mnohí miestni a dvaja naši „styční dôstojníci“ – Boris, laický kazateľ miestneho rómskeho kresťanského zboru, a Zuzka, zamestnankyňa projektu Omama.

Voda medzičasom ustúpila, na stenách v dolnej časti osady bolo zreteľne vidieť čiaru, až pokiaľ voda stúpla pri záplave. Viacerým siahala až nad hranicu okenných parapet. Po vyložení väčšiny darovaných vecí sme sa išli prejsť osadou, v ktorej podľa slov miestnych býva takmer 2200 obyvateľov, a ukázali nám aj jediné dve funkčné studne, ktoré slúžia ako jediný zdroj pitnej vody pre celú osadu.

Následne sme sa vybrali aj do Rokycian, odniesť pozdravy, školské a športové pomôcky a ochranné štíty do miestnej rómskej základnej školy. Privítali nás ako vždy, veľmi vrelo, no so slzami na krajíčku, keďže konflikt so starostom obce a riaditeľom školy vo vedľajšej dedine stále pretrváva a trpia ním – okrem zamestnancov školy – hlavne miestne deti a ich ustráchaní rodičia.

Cesta späť – ako už tradične – prebiehala v takmer úplnom tichu, keďže osobný stret s tak veľkou generačnou chudobou a bezvýchodiskovou situáciou vyrazí človeku dych. Pri krátkom zhrnutí s našimi absolventami mi to sumarizovali jedinou vetou: „O veľkosti tejto chudoby svedčí to, že sa tu aj puberťáci z martinským Bambusiek podelili s miestnymi hladnými deťmi o svoju desiatu.“

Na záver, ĎAKUJEME všetkým rodičom a priateľom školy za všetky darované veci, ktoré sa nám na jedenkrát ani nezmestili do auta; bez vás by naša iniciatíva ostala iba v ríši ideálov.

ĎAKUJEME všetkým kolegyniam a študentom predmetov ZMAK za zrealizovanie, roztriedenie a naloženie zbierky.

ĎAKUJEME vedeniu školy za príležitosť rozvíjať osobnosť našich žiakov smerom k pro-sociálnemu správaniu.

ĎAKUJEME sponzorom za preplatenie pohonných hmôt a ostatných režijných nákladov s celou logistikou zbierky.

ĎAKUJEME „siedmim statočným“, ktorí osobne doručili zbierku až do rómskej osady a rómskej základnej školy.

A ĎAKUJEME miestnym aktivistom z rómskeho cirkevného zboru a o.z. Omama za následnú distribúciu zbierky medzi tých, ktorí ju najviac potrebujú. Tešíme sa na ďalšie príležitosti učiť sa pomáhať.

Tomáš Gulán

#GivingTuesday

Myšlienka #GivingTuesday – sviatku štedrosti, darovania a dobrovoľníctva vznikla v roku 2012 a postupne sa rozšírila do vyše 150 krajín. Len na Slovensku za posledné tri roky prispeli darcovia prostredníctvom tejto kampane viac ako 220 000 eurami, vyše 28 tonami oblečenia a nespočetnými dobrovoľníckymi hodinami. Tohto roku si #GIVINGTUESDAY pripomenieme v utorok 1. decembra 2020. Naša škola sa do aktuálnej kampane zapája s výzvou na vybavenie výtvarnej učebne.


Pevne verím vo víziu našej školy

Každá škola potrebuje patrónov. Sú to ľudia, ktorí sa o školu starajú a školu podporujú. Aj preto boli v minulosti evanjelické školy kvalitné a produkovali výnimočných a úspešných ľudí. Naša škola nie je v tomto smere výnimkou.
Veľmi nás teší, v rámci kampane „Staň sa patrónom Evanjelickej spojenej školy v Martine“ postupne pribúdajú pravidelní darcovia z radov rodičov aj zamestnancov školy.

Patrí medzi nich aj vedúca školského klubu detí Gabika Dobrovolná: “Keď v roku 2003 prekročil môj mladší syn ako jeden z prvých žiakov prah vtedy ešte len Evanjelickej základnej školy, bola som neskutočne šťastná. To nadšenie zo správneho rozhodnutia trvá dodnes a nikdy som o ňom nezapochybovala. Syn teraz aj vďaka kvalitnému vzdelaniu, ktoré u nás získal, študuje na vysokej škole vo Fínsku. V čase keď môj syn nastúpil do školy, som nemala žiadne zamestnanie. Veľmi som si želala, aby som si našla prácu práve v EZŠ. Trpezlivo som čakala na rozhodnutie p. riaditeľa o prijatí či neprijatí do pedagogického kolektívu školy. To, že sa vtedy rozhodol prijať ma, bolo a je pre mňa veľmi zaväzujúce.

Prešlo už sedemnásť rokov, čo pôsobím na našej škole. Bez sentimentu, sú to najkrajšie a najzmysluplnejšie prežité roky môjho života! A hoci život prináša aj chvíle smutné a ťažké, našla som tu ľudí, ktorí sa ani v týchto chvíľach neotáčajú chrbtom a nezištne pomáhajú. Našla som tu svoje ďalšie deti, bratov, sestry, druhý domov.

V čase, keď na seba škola zobrala veľké finančné bremeno v podobe úveru na kúpu novej budovy, som si uvedomila, že prišiel čas, aby som pomoc, ktorej sa mi dostalo postupne vrátila. Rozhodla som sa, že z každej výplaty budem určitou čiastkou prispievať na rozvoj a budovanie našej školy.

Pevne verím vo víziu našej školy a ďakujem Bohu, že som jej súčasťou!”

Posledná možnosť na darovanie 2%

ĎAKUJEME ZA VAŠU PRIAZEŇ A PODPORU!

Tým, ktorí sa ešte neodhodlali poskytnúť svoje 2% z dane z príjmov za rok 2019, si dovoľujeme pripomenúť, že čas na ich poukázanie je v prípade zamestnancov DO do 30.11.2020.

Informácie ako podporiť 2% z dane našu školu nájdete TU

Nadácia kresťanského vzdelávania si váži podporu všetkých, ktorí sa svojimi darmi zúčastňujú na jej primárnom poslaní – podpore kresťanského vzdelávania na Slovensku. Naša vďaka aj tento rok smeruje všetkým partnerom a sponzorom, ktorým potreby nadácie, ako aj myšlienka kresťanského vzdelávania nie sú ľahostajné a ktorí Nadácii v nemalej miere preukazujú tak morálnu, ako aj finančnú podporu. Sme presvedčení, že takýmto spôsobom prispievajú k zlepšeniu kvality života nielen samotných žiakov a študentov, ale aj celej našej spoločnosti.

Menovite by som chcel poďakovať nasledovným cirkevným zborom, právnickým osobám a jednotlivcom:

  • St. Andrew ́ s Lutheran Church
  • Roseville Lutheran Church
  • Our Saviour ́s Lutheran Church
  • New Heights Church
  • Grace Lutheran Church
  • Hales Corners Lutheran Church
  • Monika Jačmeníková
  • Ján Marček
  • rodina Kmeťová
  • Marek Škrovina
  • Gabriela Dobrovolná
  • Diana Karafčíková
  • Martina Toporcerová
  • Delton Gregory David
  • MUDr.Gabriela Beláková, PhD
  • Evanjelický cirkevný zbor a. v. v Martine
  • VERUS Foundation, nadácia

Podrobnejšie informácie sú verejne dostupné vo Výročnej správe Nadácie

doc.Ing. Bohdan Hroboň PhD., MBA
správca Nadácie kresťanského vzdelávania

Adam Ulbricht a Simona Valkovská

Minulý školský rok úspešne organizovali v priestoroch Evanjelickej spojenej školy prvú medzinárodnú konferenciu MARMUN, ktorá simulovala zasadnutie v OSN. Do projektu sa zapojilo viac ako 60 študentov našej školy. O budúcnosti projektu ale aj iných zaujímavostiach vám povedia už ako študenti končiaceho piateho ročníka štúdia.

Čítať celý článok

Júlia Ozaniaková

Škola: Concordia College
Štát/Krajina: Minnesota, USA
Odbor: Business Economics and Data Analytics
Double Major, International Affairs Minor
Kluby/Organizácie: Ženy v biznise, Podnikateľský klub, Organizácia pre medzinárodných študentov, Lacrosse, Ženy v STEM, Rachel Hollstadt Women in Leadership Program, Offutt school of Business – líderská organizácia (OSLO), Hosť pre 1 Million Cups, National Emerging Women in Leadership Development Institute, Global Shapers, etc.

Čítať celý článok

Prečo sa zamerať na rozvoj myslenia – 2. časť

Ak ste si nevšimli prvú časť, nájdete ju tu.

V minulej časti sme si povedali niečo o tom, aké dôležité je zamerať svoju pozornosť na rozvoj myslenia, aby myslenie nebol iba vedľajší, ale hlavný produkt vzdelávania v škole. Tiež sme si povedali, že dôležitým pomocníkom pri rozvoji myslenia sú dobre kladené otázky a metodické vedenie hodín, ktoré voláme myšlienkové rutiny.

Ako sme už spomínali, príťažlivosť a sila používania myšlienkových rutín podľa R. Ritchharta je v tom, že:

  1. Podporujú hlboké učenie sa
  2. Kultivujú zapojenosť a angažovanosť žiakov
  3. Menia postavenie učiteľov a žiakov
  4. Zvyšujú naše formatívne hodnotenie
  5. Zlepšujú učenie sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami
  6. Rozvíjajú schopnosť myslieť

Prejdime si to trochu viac do detailov a nechajme sa inšpirovať myšlienkami R. Ritchharta a jeho snahy o budovanie kultúry myslenia.

 

Myšlienkové rutiny podporujú hlboké učenie sa

Podľa R. Ritchharta, (2011, s.7) nie je „pochopenie prekurzorom k aplikácii, analýze, hodnoteniu a tvorivosti, ale ich výsledok“. R. Ritchhart (2011) tvrdí, že pochopenie nie je iba jedným zo spôsobov rozmýšľania ako ostatné kognitívne procesy Bloomovej taxonómie, ale je hlavným cieľom rozmýšľania. Hlboké pochopenie by malo byť preto výsledkom rozvoja žiakov na škole.

Pojem hlboké učenie sa (angl. deeper learning) je spojenie hlbokého pochopenia a myslenia. R. Ritchhart (2020) uvádza, že hlboké učenie sa „chápeme ako signifikantné pochopenie jadra akademického obsahu, ktoré je spojené so schopnosťou kriticky myslieť a riešiť problémy v rámci toho obsahu.” (definícia podľa Hewlett Foundation 2013).

Kľúčovými elementmi pre rozvoj hlbokého pochopenia je: kritické myslenie, zameranie sa na komplexnosť, schopnosť spochybniť predsudky a autoritu, ako aj záujem o preskúmanie vecí.

Dobre to vystihuje mapa, ktorá nám pomáha zorientovať sa v definícii pochopenia podľa R. Ritchharta (2011):


Mapa by mala visieť v každej triede ako základ pre plánovanie hodiny, aby sme uvažovali o tom, aký spôsob myslenia by sme chceli so žiakmi rozvíjať. Zároveň by to malo slúžiť ako referencia počas diskusie so žiakmi, či ako pomôcka pri kladení dôležitých otázok. Veľmi prakticky sa to dá využiť aj počas vzájomných hospitácií učiteľov, kedy by sme sa mohli pýtať: Ako si podporil hlboké pochopenie? Ktorý druh myslenia si použil?

 

Myšlienkové rutiny aktivizujú a kultivujú zapojenosť žiakov

Jedna z kľúčových vecí, ktoré chceme vidieť na hodinách, je zámerná aktivita žiakov viac ako to, že najviac aktívnym človekom v triede je učiteľ. Ak teda učitelia na koncoročnej porade hlásia, že „žiaci sú živí“, je to pomerne dobrý signál 😊.

Na druhej strane často od učiteľov počuť, že žiaci sú pasívni, nič ich nezaujíma. Je to postavené do roviny, že sú to žiaci, ktorí za to môžu, že to sú oni, komu je to treba zosobniť. Podľa výskumu, ktorý robil David Shernoff, 75% zmien v aktívnom zapojení študentov bolo pripísaných rozdielom v učebnom kontexte, zatiaľ čo iba 25% bolo možné vysvetliť vlastnými charakteristikami študentov. Shernoff ďalej ukázal, že zapojenie stredoškolákov do procesu myslenia viedlo k zvýšenej úrovni aktívneho zapojenia študentov v triede. Podobne ďalšie výskumy hovoria o tom, že keď učiteľ vytvoril príležitosť k nezávislému uvažovaniu a mysleniu, študenti to vnímali ako príležitosť, aby veci hlbšie pochopili a zároveň to vnímali ako príležitosť pre vlastnú autonómiu ako učiacich sa.

Zaujímavý je ďalší fakt (výskum Mehta a Fine 2019), ktorý ukazuje, že učitelia, ktorí podporovali u študentov hlboké pochopenie, vnímali myslenie a aktívne zapojenie ako nevyhnutnú časť učenia sa, ktorej sú všetci študenti schopní dosiahnuť. Je to v kontraste k tými učiteľmi, ktorí neustále zlyhávali v zapojenosti žiakov a neviedli ich k hlbokému pochopeniu. Títo učitelia sa s väčšou pravdepodobnosťou vyhovárali, že pochopenie, myslenie a zapojenosť žiakov je nad rámec schopností niektorých žiakov.

Preto ako učitelia by sme si mali klásť poctivé otázky a rovnako hľadať poctivé odpovede na otázky: S akými cieľmi ideme na hodiny? Odučiť? Vytvoriť príležitosť pre myslenie a pochopenie? Ak áno, tak aké?

 

Myšlienkové rutiny menia postavenie učiteľov a žiakov

Paródiu na učenie resp. „hru na školu“ som už spomínal v prvej časti, kde som uviedol príklad z didaktiky o tom, že až keď všetko zlyhá, až vtedy začne žiak myslieť. Transmisívny model vyučovania je stále v našich školách, ale aj na našich hodinách prítomný.

Pri používaní myšlienkových rutín sa mení hra. Z učiteľa doručovateľa obsahu sa stáva dirigent orchestra. Hlas žiakov je dôležitý – učiteľ ten hlas iba ich diriguje, vytvára podmienky a príležitosti pre zmysluplné objavovanie. Učiteľ nepripravuje žiakov len na testy, ale na niečo, čo presahuje testy – život.

Dobre to vyjadruje citát jednej pani učiteľky: „Budovanie kultúry, ktorá si váži myslenie a ho podporuje, zmenila moju rolu, už nesledujem len to, čo žiaci vedia, ale aj to, ako počúvajú, rozmýšľajú, ako sú zapojení a ako reagujú.“ Stávame sa rovnako žiakmi našich žiakov, učíme sa od nich.

 

Myšlienkové rutiny zvyšujú naše formatívne hodnotenie

Formatívne hodnotenie sa ukázalo ako veľmi dôležité počas jarnej krízy COVID-19. Formatívne hodnotenie vychádza z nášho hlbokého záujmu o žiaka, schopnosti mu načúvať, pozorovať, skúšať, analyzovať a hlavne reflektovať jeho učenie sa. Na základe neho by nemalo dochádzať k zmene nielen u žiaka, ale aj aj u učiteľa, keď pomocou neho reflektuje vzdelávacie potreby žiaka. Práve myšlienkové rutiny toto formatívne hodnotenie podporujú. V ňom nás zaujíma nielen ČO žiaci vedia, ale aj AKO to vedia. Ako kvalitne to vedia, ako povrchne alebo ako hlboko to pochopili, ako sa k tomu dopracovali atď. Tak myslenie robíme viditeľným. Vo výklade ku každej z rutín je uvedené aj to, ako má učiteľ zhodnotiť používanie rutín, napr. na základe povrchnosti či hĺbky odpovedí žiakov.

Práve na základe formatívneho hodnotenia by sme vedeli rýchlo urobiť aj slovné hodnotenie, resp. dávame žiakom nástroj na sebahodnotenie svojho učenia sa.

Čo sa týka sumatívneho hodnotenia, práve používanie rutín môže byť použité ako príprava na takéto hodnotenie. Napr. môžeme hodnotiť žiaka na základe písomného spracovania kritického pohľadu na rozoberané literárne dielo. Na prípravu môžeme použiť rutinu „šúpanie ovocia“.

 

Myšlienkové rutiny zlepšujú učenia sa a výsledky žiakov – dokonca aj keď sú merané štandardizovanými, národnými testami

R. Ritchhart nám prezentuje aj konkrétne príklady, ako pôsobením prístupu zameraného na hlboké pochopenie, využijúc myšlienkové rutiny dochádza aj k zlepšeniu výsledkov v štandardizovaných testoch. Tu je príklad z testovania v rámci IB programu v jednej škole vo Washingtone:

Maximálne hodnotenie pri IB programe je 7. Tieto dáta v tabuľke sú po používaní myšlienkových v priebehu 3 rokov. Obdobné výsledky je možné dokladovať ďalšími príkladmi. Čo nám hovoria nielen tieto výsledky, ale aj výsledky z iných škôl je, že úsilie vložené do rozvoja kultúry myslenia, do toho, aby sa myslenie stávalo viditeľným v správnych rukách a za predpokladu, že sa tomu budeme dostatočne dlho venovať, významným spôsobom zlepšuje výsledky žiakov – dokonca aj v štandardizovaných testoch.

Nie je to veľmi prekvapujúce, pretože čo iné máme očakávať, ak žiaci sú kognitívne veľmi zapojení. Ak sú takto zainteresovaní, potom aj výsledky sú lepšie, ukazuje to niekoľko výskumov, napr. zameraných na aktívne učenie sa žiakov. Ak žiaci pochopia učivo do hĺbky, tak potom aj vyvolanie informácií napr. na testoch je pre nich jednoduchšie (Newman 1996, 2001). Výskumy ukazujú, že používanie myšlienkových rutín má dramatický dopad na metakognitívny rozvoj, teda schopnosti rozmýšľať o stratégiách, ktoré mám a poznám, aby som vyriešil problémy, čím sa študent rozvíja ako učiaci sa mysliteľ.

Môžeme určite povedať (napr. aj o Hejného metóde), že pri aplikácii a použití metód aktívneho učenia sa nedochádza k zhoršeniu vzdelávacích výsledkov, určite tieto metódy majú pridanú hodnotu.

Toto sú experimentálne výsledky. Mnohí sa pýtajú, či sú myšlienkové rutiny efektívne. Či existujú empirické výsledky. Nuž urobme používanie myšlienkových rutín každodennou rutinou a empiricky zažime, či sú žiaci aktívni, či si budujú hlboké pochopenie, a potom si pýtajme spätnú väzbu od žiakov po ich vyskúšaní.

Určite by učitelia nemali rezignovať na svoje životné poslanie ako učiteľov, lebo neverím, že išli študovať učiteľstvo len kvôli tomu, aby „dobre pripravili žiakov na testy“.

 

Myšlienkové rutiny rozvíjajú schopnosť myslieť

Hlavný cieľom projektu „Zviditeľnovania myslenia“ na Harvade bol rozvoj študentov ako mysliteľov (možno intelektuálov) a učiacich sa tým, že sa kultivujú ich predpoklady k mysleniu. Naše predpoklady sú súčasťou nášho charakteru. Naše predpoklady reflektujú, kto sme my ako myslitelia alebo učiaci sa. Predpoklady však siahajú za naše schopnosti či zručnosti, určujú, že inklinujeme k tomu, aby sme tieto schopnosti použili, že sme si vedomí týchto predpokladov a sme citliví na vnímanie príležitosti, aby sme ich použili a sme motivovaní v danom momente svoje zručnosti aj nasadiť (Ritchhart, 2002).

Keď teda vyučujeme spôsobom, že využívame myšlienkové rutiny, dávame príležitosť žiakom, aby rozvinuli svoje schopnosti myslieť a zároveň si budujú celý repertoár myšlienkových stratégií. Výborne to vystihuje „mapa pochopenia“, ktorú uvádzame vyššie.
Myšlienkové rutiny nie sú hry, nie sú „aktivity“, ktoré nás majú vytrhnúť z nudy monotónnej rutiny školy. To je najväčšie nebezpečenstvo, ak sa niečo zle pochopí. Sú to rutiny, spôsoby a stratégie, ktoré sa opakujú a vyjadrujú základné nastavenie kultúry t.j., že „u nás sa to robí takto“.

 

Záver

Ak ja, vy, my spolu budeme používať TR postupy, aby sme zapojili žiakov do aktívnej práce s inými žiakmi v triede, do aktívnej práce s myšlienkami a do praktických činov, potom žiaci zažijú hlboké učenie sa a my naplníme poslanie našej školy na sprostredkovanie akademického zážitku žiakom. Žiaci budú viac aktívne zapojení do svojho vlastného vzdelávacieho rozvoja, budú hrať oveľa aktívnejšiu rolu vo svojom vzdelávaní, rozvinú sa ako myslitelia a učiaci sa a zlepšia sa vo vzdelávacích výsledkoch.

Jozef Sopoliga


Spracované z knihy:

Ritchhart R., Church, M. (2020): The Power of Making Thinking Visible: Practices to Engage and Empower All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2020.

Ďalšie zdroje:

  1. Ritchhart, R., (2002): Intellectual Character: what it is, what it matters, and how to get it. San Francisco: Jossey‐Bass, 2002.
  2. Ritchhart, R., Turner, T., & Hadar, L. (2009): Uncovering students’ thinking about thinking using concept maps. Metacognition Learning, 4:145–159.
  3. Ritchhart, R. Church, M., Morrison, K. (2011): Making Thinking Visible: How to Promote Engagement, Understanding, and Independence for All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2011.
  4. Ritchhart, R. (2015): Creating Cultures of Thinking: The 8 Forces We Must Master to Truly Transform Our Schools. San Francisco: Jossey‐Bass, 2015.
  5. Ritchhart R., Church, M. (2020): The Power of Making Thinking Visible: Practices to Engage and Empower All Learners. San Francisco: Jossey‐Bass, 2020.

Princípy Hejného metódy – 2. časť

Ak ste si nevšimli prvú časť, nájdete ju tu.

Začnime druhú časť nášho bloku úlohou:

Pán Smatana mal ráno v predajni podnos koláčov. Pani Adamová z nich kúpila polovicu a pol koláča. Prišla pani Biela a z tých koláčov, ktoré v obchode zostali, si kúpila polovicu a pol koláča. Potom prišla pani Capková a kúpila si zo zvyšku koláčov polovicu a pol koláča. Po jej odchode zostal na podnose len jeden koláč. Koľko bolo v predajni koláčov na začiatku dňa pred príchodom pani Adamovej?

S touto úlohou prišiel za mnou maturant z veľtrhu Vysokých škôl a zamestnávateľov. A ja som sa usmiala a spýtala som sa ho, ako si s ňou poradil.

To isté by som sa spýtala každého, kto by bol v triede na hodine matematiky. Táto úloha sa totiž nachádza v našej učebnici matematiky pre 4.ročník ZŠ.

Skúsili ste úlohu vyriešiť? Ak nie, isto skúste. Ako sa vám darilo? Viete si predstaviť, že túto úlohu riešite v triede spolu so spolužiakmi? Aké otázky by ste položili spolužiakom? Aké otázky by ste dostali od nich? Čo by ste sa spýtali učiteľa? Chceli by ste úlohu vyriešiť alebo by ste čakali na riešenie spolužiakov? Chceli by ste, aby vám riešenie prezradil učiteľ? Chceli by ste, aby vám napísal rovnicu na dva riadky a žiadal od vás toto riešenie v písomke, pri skúšaní? Alebo by ste riešili úlohu sami? So spolužiakmi? S učiteľom? Čo by vám pomohlo úlohu vyriešiť?

Tu by sme mohli svoj príspevok ukončiť a nechať vás vyriešiť úlohu, ktorú musí vyriešiť záujemca o prácu v prestížnej firme. Úloha sa dá riešiť veľmi elegantne rovnicou. Rovnako skvele sa dá vyriešiť kreslením, či delením reálnych koláčov. Alebo metódou Pokus – Omyl… Neexistuje len jediná správna cesta k riešeniu. A ani jedna z uvedených ciest nie je najlepšia, či najhoršia.

Každý žiak v triede si môže vybrať cestu, ktorou chce ísť a hľadať riešenie. Použiť môže akékoľvek pomôcky, akékoľvek vedomosti a akékoľvek zdroje. Každý nápad je vítaný, každá otázka je dobrá. Žiaci objavia riešenie spoločne. A kto ho chce hľadať sám, má k tomu príležitosť.

Klíma v triede je plná dôvery. Na jednej strane žiaci dôverujú učiteľovi, svojim spolužiakom, ale najmä dôverujú sami sebe, že úlohu dokážu vyriešiť. A na strane druhej učiteľ dôveruje žiakom, že riešenie objavia a vyvodia z neho všeobecne platné závery.

Každé dieťa prináša k riešeniu úlohy svoje skúsenosti z predchádzajúceho života. Každé z nich žije v inom prostredí, má iné zážitky, rôzne poznatky. Tieto jeho reálne skúsenosti musíme na hodine využiť. Musíme zdôrazniť ich dôležitosť a postaviť na nich riešenie úlohy. Jedno dieťa chodí s rodičmi nakupovať a vie, ako to v pekárni vyzerá. Vie, či sa koláče v obchode môžu krájať alebo nie. Iné dieťa vie pekne kresliť a celú situáciu vysvetliť. Ďalšie dieťa si spomenie, že podobnú situáciu už zažilo a rado sa o zážitok podelí s ostatnými spolužiakmi. Každé dieťa má v hlave svoju vlastnú schému toho, ako koláče vyzerajú, ako sa pečú a ako sa predávajú. Napriek tomu, že sa o tom v škole neučili. Každú novú informáciu si do existujúcej schémy uložia, čím túto schému budujú a rozširujú. Každý dielik, ktorým do riešenia prispeje on sám alebo jeho spolužiak, ho motivuje k ďalšej zvedavosti a práci. Úloha, ktorú rieši, je pre neho výzvou, z riešenia má radosť, ktorá ho ženie ďalej. Jeho motivácia je vnútorná. Úlohu rieši, lebo chce nájsť vlastné riešenie. Poznatky, ktoré pritom získava, sú jeho vlastné, a preto si ich veľmi dobre zapamätá. Často na tejto ceste urobí chybu, ktorá vedie k diskusii. Chyba je hnací motor. Žiakov provokuje k diskusii a spolupráci. Dieťa je nútené komunikovať s ostatnými, počúvať ich argumenty a rozmýšľať nad nimi. To ho núti samostatne uvažovať, hľadať správne slová, argumentovať, vysvetľovať. Tým sa rozvíja osobnosť každého dieťaťa v triede – dieťa sa nebojí vysloviť svoj názor, ale je ochotné prijať názor spolužiaka, zvážiť návrhy a prijať ich. A kde je učiteľ? Čo v triede robí? Podľa profesora Hejného najlepší učiteľ matematiky je ten, ktorý len sleduje, usmerňuje a moderuje prácu žiakov, dáva podnetné otázky, povzbudzuje žiakov k riešeniu a k hľadaniu netradičných ciest. Ak je to nutné, pomáha žiakom vrátiť sa k jednoduchším úlohám, aby sa opäť dostali na správnu cestu a vedeli sami pokračovať. Usmerňuje prácu v prostrediach a necháva voľný priebeh myšlienkam žiakov. Nedáva vlastné riešenia. Neizoluje rôzne matematické zákonitosti. Mnohokrát sa pritom stáva, že žiaci sa od jednoduchej slovnej úlohy o koláčoch, dostanú k zlomkom, percentám, rovniciam, kombinatorike… A to všetko len preto, lebo môžu.

V Hejného metóde nie je učivo nadeľované žiakom blokovo, ale špirálovito. Znamená to, že žiak sa stretáva s jedným matematickým javom súčasne vo viacerých prostrediach, čím si vytvára obrovskú propedeutickú základňu v rôznych oblastiach matematiky. Je to, ako keď si chcete sami postaviť krb alebo upiecť chlieb… Najskôr si prečítate množstvo návodov, pozriete si množstvo diskusií na danú tému a potom si vyberiete ten, ktorý sa vám zdá najlepší, alebo si vyrobíte vlastný, kombináciou tých, ktoré už niekto odskúšal.

A takto nejako funguje aj Hejného metóda vyučovania matematiky. Áno, niektoré veci v nej trvajú dlhšie. Niekto potrebuje času menej, iný viac. Ale v princípe nám ide o to isté. Naučiť sa niečo nové. Podľa profesora Jana Martina Stránskeho, mozog funguje na základe skúseností, stôp a spojov, ktoré v ňom zanecháva každá skúsenosť. Učíme sa porovnávaním, keď je niečo nové, niečo je inak, ako sme očakávali. To nás núti myslieť, robiť chyby a napredovať. Kto nič nerobí, nič nepokazí. Alebo v duchu Hejného metódy: „ Kto nemyslí, ten sa nemýli“. Myslenie nebolí, len si vyžaduje viac námahy a energie. Ale ak dieťa myslí a baví ho to, nik ho nedokáže zastaviť. Nik nedokáže zastaviť kolieska, ktoré sa rozbehnú v jeho hlave, a plamienky, ktoré sa mu rozhoria v očiach.

Ako hovorí samotný profesor Hejný, dobrý učiteľ matematiky neučí deti matematiku. Dobrý učiteľ zapaľuje srdcia detí pre matematiku. Preto Hejného metóda.

Miroslava Konrádová

GIVING WEEK v Evanjelickej spojenej škole v Martine

Ako rýchlo sa dokáže búrka premeniť v boj o život? Ako rýchlo sa náš domov môže stať úlomkami tehál?

Väčšina z nás by si to nevedela ani predstaviť, no sú miesta, kde sa táto nočná mora stala realitou. Keď sa stane však akákoľvek prírodná katastrofa, ľudia sú odkázaní na pomoc druhých. Jednou z pomocných rúk bola aj naša škola, ktorá je súčasťou mnohých dobrovoľníckych aktivít.

Určite si každý z nás spomenie, kedy niekoho obdaroval či naopak, kedy bol sám obdarovaný. Je to dobrý pocit, kedy dávame najavo, že nám na niekom záleží. Možno sa potom pýtame: „Na čo vôbec existuje giving week? Veď obdarovať môžeme niekoho kedy chceme.“ To je síce pravda, ale „darovací“ týždeň nemusí vždy znamenať len obdarovanie niekoho. Niekedy stačí, keď aj my môžeme podať niekomu pomocnú ruku. A takouto možnosťou bola aj pomoc obci Chminianske Jakubovany.

Práve túto osadu na konci leta potrápili záplavy a mnohí z obyvateľov tejto osady sú odkázaní aspoň na nejakú pomoc. A preto sme začali konať. Práve počas týždňa dobrovoľníctva každý kto chcel, mohol počas zbierky trvajúcej päť dní prispieť oblečením, obuvou, hygienickými potrebami, hračkami, školskými potrebami, jednoducho čímkoľvek, čo by ľuďom v osade pomohlo zlepšiť ich materiálnu situáciu.

Študenti, rodičia a učitelia sa postarali o hladký priebeh organizácie tejto zbierky za dodržania bezpečnostných nariadení vzhľadom na pandemickú situáciu a dohliadli aj na to, aby sa vyzbierané veci dostali do správnych rúk. Spoločnými silami sa nám podarilo vyzbierať dostatočné množstvo nevyhnutných vecí, ktoré pomôžu ľuďom, ktorých postihla povodeň, dostať sa zo zlej situácie a opäť viesť plnohodnotný život.


A ako vnímajú túto zbierku naši študenti? To vám prezradia sami v našom interview so študentkami gymnázia Zdenkou a Saškou.

​​​​​​​Ahoj, Zdenka, vidíme tu naozaj veľa vecí, tak prosím ťa povedz mi, čo sa tu všetko nachádza?
„Tak ako môžete vidieť veci sme roztriedili, máme periny, deky, obliečky, ale aj topánky, drogériu, potreby do domácnosti, oblečenie, hračky a školské potreby.“

Čo si myslíš, z čoho budú mať ľudia z Jakubovian najväčšiu radosť?
„Deti určite z hračiek, lebo ich je naozaj veľa, a sú vo veľmi dobrom stave, ako napríklad kolobežka, knižky, rôzne spoločenské hry, ale aj potreby do školy.“

Ahoj, Saška, vidíme, že aj ty si sa zapojila do triedenia. Čo ťa najviac prekvapilo na týchto vyzbieraných veciach?
“Najviac ma prekvapilo, že sa vyzbieralo veľa vecí. Nečakala som, že ich bude také množstvo. Ľudia sa snažili doniesť rôzne veci, aby pomohli nahradiť materiálnu stratu, ktorú ľudia v postihnutej oblasti zažili.“

No a ako vnímaš túto prácu ty, ako dobrovoľníčka?
​​​”Je naozaj zaujímavé vidieť a určite aj poteší, keď ľudia sú ochotní pomaháť a hlavne mám dobrý pocit, keď viem, že celá zbierka ide na potrebnú vec.“

Spoločná práca prináša viac radosti, úspechov i neskutočný pocit zadosťučinenia. A preto si pomáhajme, ak je to možné, nezatvárajme oči pred realitou, naopak majme ich otvorené, lebo nielen očami, ale aj srdcom vidíme viac.

A. Bačeová, E. Šalátová, M. Barancová, V. Uhrínová, L. Bartáková, M. Kolesár
študenti Evanjelickej spojenej školy v Martine

CELOPLOŠNÉ TESTOVANIE COVID-19 aj v priestoroch ESŠ

Počas posledného októbrového víkendu aj v našich školských priestoroch prebiehalo celoplošné testovanie COVID-19. V súčinnosti s dvoma rotnými armády Slovenskej republiky sme počas piatku pripravili priestory budovy Pamätného gymnázia a školského dvora na túto operáciu. V piatok podvečer sa nás stretlo takmer 25 medicínskych pracovníkov, ktorí zabezpečovali odbery a dobrovoľníkov, ktorí zabezpečovali administratívu. Po inštruktáži vojakov a lekárov sme boli všetci pretestovaní a od soboty skorého rána až do nedele neskorého večera sa tak v priestoroch našej školy uskutočnilo cca. 1500 odberov a vyhodnotenia vzoriek.

Veľká vďaka patrí všetkým dobrovoľníkom aj z radov našich zamestnancov, absolventov a študentov, ktorí sa aktívne podieľali na testovaní.

Tomáš Gulán,
Koordinátor práce s verejnosťou a zahraničím na ESŠ