Myšlienku MUNu v Martine som mal na mysli už dlhší čas. Naša škola sa pravidelne zúčastňovala a stále zúčastňuje MUNov na Slovensku i v zahraničí, len v Turci nikdy nič také nebolo. Po mojom prvom MUNe v Bratislave som začal zisťovať možnosti, ale tento pokus mi nevyšiel. Impulz prišiel, keď sa Simona Valkovská vrátila zo ZaMUNu s ocenením najlepší delegát. Asi o týždeň som išiel za ňou a moju myšlienku jej povedal. Simona sa nadchla a v zápätí sme už boli na organizáciu dvaja. Pár dní sme len plánovali, čo by ako mohlo byť, koho by sme oslovili a za kým pôjdeme. Naša cesta začala rozhovorom s naším anglickým lektorom Jamesom Baxterom. James nás podporil a poslal za pánom riaditeľom.
Mesiac: február 2020
Novoročné predsavzatia a dôležité ciele
Aby ste sa mohli dostať do prvého ročníka prestížnej americkej vojenskej akadémie West Point, museli by ste mať na strednej škole samé jednotky na vysvedčení, vyplniť prihlášku dva roky vopred, mať odporúčanie od známej osobnosti, či splniť náročné kritériá na fyzickú zdatnosť. Prijať môžu iba 1200 uchádzačov zo všetkých 14 000 prihlásených. Iba každý piaty z prijatých aj reálne dokončí školu, pričom väčšina opúšťa školu po prvom semestri. Ako je možné, že tí, ktorí prešli takýmto tvrdým dvojročným výberom, nakoniec aj tak neuspeli? Vedci, ktorí na škole urobili výskum, zistili, že neboli dostatočne húževnatí.
Škola ako priestor pre rast
V roku 2002, rok pred plánovaným začiatkom našej školy, som bol v USA. Bola to príležitosť navštíviť rôzne školy, kde som získal mnohé podnety a inšpirácie.
Veľké prekvapenie ma čakalo v jednej štátnej škole, kde som mal možnosť nielen pozorovať, ako sa žiaci učia, ale mohol som sa s nimi aj porozprávať. Pamätám sa, ako ma zaskočil otázkou jeden šiestak, keď sa ma spýtal – ako nám môžu pomôcť. Tá otázka nasledovala po predstavení plánov našej školy a porozprával som im o tom, s čím zápasíme. Vtedy mi to nejako docvaklo – táto škola, ale aj komunita ľudí okolo tej školy, je úplne inak nastavená – oni myslia na iných. Keď som sa neskôr rozprával s riaditeľom školy, povedal mi, že sa dobrovoľníctvu a preberaniu zodpovednosti – keď sa snažia pomáhať iným, systematicky venujú viac ako desať rokov. Dal som si záväzok, že ak sa nám predsalen podarí otvoriť školu, tak by som rád zažil, že rovnako budeme mať v našej škole žiakov, ktorým nebude svet okolo seba ľahostajný. Vedel som, že to nebude vôbec jednoduché v slovenských podmienkach transformujúcej sa ekonomiky, kde mnohí boli viac citliví na svoje potreby ako na potreby iných.