Príhovor vznikol pri príležitosti stužkovej.
Vážené dámy a páni, milí rodičia, maturanti, drahí kolegovia, kolegyne,
Dnes sme sa tu stretli, aby sme odovzdali zelené stužky naším nádejným maturantom. Hoci má táto tradícia dlhé korene, siahajúce až do čias gymnázií pred vznikom Československa, jej podstata má pre mňa paradoxnú formu.
V októbri som mal možnosť navštíviť partnerský cirkevný zbor a partnerskú školu v Hales Corners, WI v USA, s ktorou spolupracujeme už 15 rokov. Pravidelne, na konci júna, prichádzajú k nám, aby pripravili program pre našich žiakov navštevujúcich 7. – 9. ročník. Spolu s manželkou a najmladšou dcérou sme boli pozvaní k nim, aby sme mohli vidieť a zažiť ako fungujú oni v ich cirkevnom zbore a v škole.
Vážení rodičia, milí učitelia, kolegovia, kolegyne, milí žiaci,
Na úvod sa hneď ospravedlním, že nemám taký silný letný príbeh, ako tomu bolo minulý rok v lete, kedy nás ako rodinu vodič diaľkového autobusu, ktorým sme cestovali z Anglicka domov na Slovensko zabudol a nechal na nemeckej benzínke.
Milí žiaci, rodičia, milí kolegovia, kolegyne, priatelia zo USA, aké otázky ste položili v uplynulom školskom roku?
Ja mám dnes hneď niekoľko.
Keďže sme na konci školského roku, je dobré sa spýtať: Aký bol tento školský rok? Témou ranných zamyslení tento rok bol biblický text: „Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch!”, je dobré sa pýtať: spoznali sme lepšie Božie cesty pre nás? Vieme lepšie kráčať po Jeho chodníkoch?
Vážený brat senior, vážení rodičia, milí kolegovia a kolegyne, študenti a predovšetkým naši absolventi.
Absolventi, dnes Vám slávnostne odovzdáme maturitné vysvedčenia a diplomy o absolvovaní nášho gymnázia. Dovoľte mi, aby som Vám k tomu čo najsrdečnejšie zagratuloval.
Milí priatelia, rodičia a žiaci,
Po viac ako 20 rokoch existencie školy sme rozhodli, že sa novými očami pozrieme na misiu, víziu a kľúčové hodnoty našej školy.
Naše dni sú zvyčajne poznačené prebytkom zvukových a vizuálnych stimulov. Zvuk a obraz nás prenasledujú na každom kroku. Dokonca niekedy máme pocit, že sme informačne preťažení. Pre učiteľa, ktorý má celý deň vyučovania za sebou a je v neustálom kontakte a ľuďmi, je niekedy najväčšou odmenou byť v tichu, bez podnetov, len tak.
Jozef Sopoliga študoval matematiku, fyziku a informatiku na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Počas štúdia ako aj po jeho skončení sa venoval práci s mládežou, či už ako dobrovoľník v mládežníckych organizáciách alebo ako učiteľ v rôznych typoch škôl.
Kázeň duchovnej správkyne Janky Bosákovej počas predvianočných služieb Božích – 20.12.2024.
„Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Ján 8,12
Milí kolegovia, milí žiaci, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Bol to asi utorok ráno, keď som šla do práce a čakala tradične na autobus 25. Lenže tentokrát to bol iný autobus. Vianočný.
Príhovor riaditeľa školy – stužková slávnosť triedy 5.BG, 16.11. 2024
Milí študenti, vážení rodičia, učitelia a hostia,
dnes tu stojím s pocitom hrdosti a radosti, že spoločne môžeme osláviť tento významný deň – vašu stužkovú slávnosť. Tento večer je nielen oslavou vašej doterajšej cesty, ale aj časom na zamyslenie a pohľad do budúcnosti. Dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na dva kľúčové body, ktoré vás môžu sprevádzať a viesť v živote – na vďačnosť a ambíciu.