Vážený brat senior, vážení rodičia, milí kolegovia a kolegyne, študenti a predovšetkým naši absolventi.
Absolventi, dnes Vám slávnostne odovzdáme maturitné vysvedčenia a diplomy o absolvovaní nášho gymnázia. Dovoľte mi, aby som Vám k tomu čo najsrdečnejšie zagratuloval.
Milí priatelia, rodičia a žiaci,
Po viac ako 20 rokoch existencie školy sme rozhodli, že sa novými očami pozrieme na misiu, víziu a kľúčové hodnoty našej školy.
Naše dni sú zvyčajne poznačené prebytkom zvukových a vizuálnych stimulov. Zvuk a obraz nás prenasledujú na každom kroku. Dokonca niekedy máme pocit, že sme informačne preťažení. Pre učiteľa, ktorý má celý deň vyučovania za sebou a je v neustálom kontakte a ľuďmi, je niekedy najväčšou odmenou byť v tichu, bez podnetov, len tak.
Jozef Sopoliga študoval matematiku, fyziku a informatiku na Prírodovedeckej fakulte UPJŠ v Košiciach. Počas štúdia ako aj po jeho skončení sa venoval práci s mládežou, či už ako dobrovoľník v mládežníckych organizáciách alebo ako učiteľ v rôznych typoch škôl.
Kázeň duchovnej správkyne Janky Bosákovej počas predvianočných služieb Božích – 20.12.2024.
„Potom k nim Ježiš znova prehovoril: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ Ján 8,12
Milí kolegovia, milí žiaci, bratia a sestry v Ježišovi Kristovi!
Bol to asi utorok ráno, keď som šla do práce a čakala tradične na autobus 25. Lenže tentokrát to bol iný autobus. Vianočný.
Príhovor riaditeľa školy – stužková slávnosť triedy 5.BG, 16.11. 2024
Milí študenti, vážení rodičia, učitelia a hostia,
dnes tu stojím s pocitom hrdosti a radosti, že spoločne môžeme osláviť tento významný deň – vašu stužkovú slávnosť. Tento večer je nielen oslavou vašej doterajšej cesty, ale aj časom na zamyslenie a pohľad do budúcnosti. Dovoľte mi upriamiť vašu pozornosť na dva kľúčové body, ktoré vás môžu sprevádzať a viesť v živote – na vďačnosť a ambíciu.
Kázeň J. B. Hroboňa, február 2003.
Mt 23,37b-38
Jeruzalem, Jeruzalem, …koľkokrát som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako si sliepka zhromažďuje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý…
Milí bratia, milé sestry! To prvé, čo nás z plaču Ježiša nad Jeruzalemom zarazí, je úžasná necitlivosť k najväčšiemu znameniu časov – k Ježišovi Kristovi.
Milí kolegovia, kolegyne, milé deti, žiaci a študenti, milí rodičia a priatelia.
Po prázdninách iste prichádzate do školy s veľkým množstvom zážitkov z výletov či z dobrodružných ciest. Určite budete mať dosť času, aby ste si ich spolu so svojimi spolužiakmi prerozprávali. Tie zážitky môžu byť všelijaké: pozitívne, negatívne, niekedy silné inokedy menej. Dovoľte mi, aby som sa s vami podelil s jedným z mnohých silných zážitkov, ktoré som zažil počas letných prázdnin.
Milí žiaci, milé kolegyne a kolegovia,
v mesiaci máj som mal možnosť absolvovať pohovory so žiakmi rôznych ročníkov.
Vážený brat biskup, vážení rodičia, milí kolegovia a kolegyne, študenti a absolventi.
Dovoľte mi na úvod jednu “maturitnú” hádanku. Skúste uhádnuť, kto to je? Podotknem len, že to nie je žiadny spolužiak alebo učiteľ. 🙂 Je: